Beletria


Richard Pupala u mňa knihou Ženy aj muži, zvieratá trafil do čierneho. Ako empatická čitateľka som vnímala postavy jeho svojráznych poviedok živo a plasticky. V jednotlivých textoch som vedela odčítať ich miulosť, emocionálnu výbavu a vnútorné rozpoloženie. A to všetko aj napriek tomu, ako píše Mária Ferenčuhová v zdôvodnení, prečo sa táto kniha ocitla v desiatke nominovaných kníh na cenu Anasoft litera 2021, že mi Pupala poskytol iba jeden výrez, obraz, situáciu. Poviedky vystaval výborne situačne aj dialogicky. Z príbehov si tak vnímavý čitateľ môže odniesť naozaj silnú emóciu. Ženy aj muži, zvieratá (Richard Pupala, 2022)

Ženy aj muži, zvieratá

Pri poviedkových knihách dávno platí zaužívané pravidlo – niektoré sú fantastické, iné poslabšie a celkový dojem zo zbierky závisí od pomeru týchto dvoch premenných. Nuž, ale juhoamerická autorka Claudia Piñeiro dokazuje, že výnimky existujú – v jej podarenej knižke som nenašla jediný príbeh, ktorý by mi vyslovene nesadol a ktorý by som mohla označiť za podpriemerný. Kto z nás (Claudia Pineiro, 2022)

Kto z nás

Muriel Barbery vás v najnovšom románe vezme do exotického Japonska. Tvrdenie, že na to, aby sa človek o sebe dozvedel niečo nové, sa najskôr musí vydať na cestu, predurčuje motív knihy. Prechádzky po chrámoch, spoznávanie tamojšej flóry a oboznámenie sa s otcovým závetom sú len zlomkami toho, čo hlavná hrdinka Rose absolvuje. Spočiatku pomalý a jemný príbeh je v skutočnosti nabitý emóciami a úvahami o osamelosti, živote, smrti a priateľstve. Muriel Barbery v románe predvádza svoje spisovateľské umenie s citom a dôkladne vyberá metafory tak, že na stránkach kvitnú jedna radosť. Jediná ruža je citlivé a úprimné rozprávanie o vnútornej premene ženy na pozadí japonských reálií. Jediná ruža (Muriel Barbery, 2022)

Jediná ruža

Nové dobrodružstvo Petra Granta, príslušníka londýnskej metropolitnej polície, ktorý je členom špeciálnej jednotky mágov a podiela sa na odhaľovaní zločinov, ktoré sú povahy magickej. Toto mestské fantasy je napísané so skvelým anglickým humorom. A mňa osobne veľmi baví. Falešná hodnota (Ben Aaronovitch, 2022)

Falešná hodnota

Olga Tokarczuk veľmi originálne uchopila tému ekológie. Skúsená prozaička si túto napohľad ošúchanú tému vzala pod svoje tvorivé krídla a napísala atraktívnu a znepokojivú novelu so sympatickou, ale nejednoznačnou ženskou hrdinkou. Výborné čítanie – ľahko prenosné do našich reálií. Cez kosti mŕtvych pluh svoj veď (Olga Tokarczuk, 2021)

Cez kosti mŕtvych pluh svoj veď

Román Bitky na púšti podnecuje čitateľskú citlivosť ako bezprizorná naháňačka po anonymných hroboch. V jeden moment sa chcete karhavo načiahnuť za detským golierom, no ten vám v okamihu unikne, aby sa lotrov hlas rozliehal v preľudnených dvoroch, kde sa vám stratí medzi bielizňou, sudmi, šrotom a rovesníkmi. Každý vás chce očami vysmiať, pretože táto hra vnútorne nesúvisí s mestom, o akom čítame. Mexico city zohráva úlohu skúsenej, ale vyťaženej matky, ktorá nedokáže obsiahnuť všetkých svojich neposlušných. Bitky na púšti (José Emilio Pacheco, 2020)

Bitky na púšti

Osobne mám veľmi rada knihy, ktorých dej sa zakladá na skutočných udalostiach a ktorých postavy sú taktiež inšpirované reálnymi postavami ľudskej histórie. Kniha Kdo tančí s vodou od Ta-Nehisi Coatesa je v podstate temným opisom jedného z najhorších ľudských zločinov na vlastnom živočíšnom druhu – otroctva. Táto kniha drsným spôsobom zachytáva (nie až tak/vlastne vôbec nie) vymyslené osudy otrokov z najbližšieho či vzdialenejšieho okolia hlavného hrdinu Hirama Walkera, rovnako aj jeho vlastné trápenie, no je zvláštne pretkaná poetickými momentmi, ktoré úzko súvisia s (tentoraz už naozaj vymyslenou) tajomnou vlastnosťou, ktorú Hiram má a jeho poslaním, okrem iného, je naučiť sa ju ovládať. Taký súčasný magický realizmus, ak dovolíte. Kdo tančí s vodou (Ta-Nehisi Coates, 2022)

Kdo tančí s vodou

Mám nepríjemný pocit, že sa po poslednej kapitole zbalíš a ujdeš do lesa, hovorí mi moja žena Katka vždy, keď začnem čítať knihu o samotároch alebo návratoch k prírode. Takto ju s knihou na kolenách vystraším približne dvakrát za rok. Kniha Paola Cognettiho Divoký kluk bola jednou z nich. A bola jednou z najlepších. Nie je to totiž len zbeletrizovaná obhajoba samoty a prírody. Cognetti rozpráva o hľadaní dávnych a stratených častí samého seba, o úcte k ľuďom či o rozpakoch, ktoré cíti, keď vstupuje cudzím ľuďom do životov. Fajn témy na premýšľanie, aj keď práve nie ste v lese. Píše úprimne, bez zbytočnej drámy a klišé obrazov podobných diel, v ktorých napríklad Alexander Supertramp páli peniaze na dôkaz svojej slobody. Do lesa som napokon po dočítaní neušiel. Opäť však o niečo hlbšie rozumiem ľuďom, ktorí doň ušli a hľadajú skúsenosť so samotou. V neposlednom rade som po knihe dostal obrovskú chuť žiť svoje bežné dni o niečo skromnejšie. Divoký kluk (Paolo Cognetti, 2018)

Divoký kluk

Ak máte na sklonku podivného roku 2020 pocit, že vám už karantény a sedenie doma lezú na nervy, môže byť dobrý cestopis pre vás tá pravá liečba. A kam inam vyraziť ako na piatu najdlhšiu rieku sveta a plaviť sa ňou až po šíry oceán krajom nekonečnej tajgy, močiarov, tundry, zeme premŕzajúcej do hĺbky jeden a pol kilometra, krajom šamanov, starovercov, komunistických lágrov a morbídnej postsovietskej nostalgie? Tou riekou je mohutný Jenisej, krajom Sibír a územím morbídnej nostalgie a košatých bludov, samozrejme, široká ruská duša. Na takúto cestu z covidovej reality môžete vyraziť s Františkom Hrabalom – Krondakom v jeho novej knihe Cesta na Tajmyr. Vyše 400 pútavo napísaných a bohato ilustrovaných strán o ľuďoch, prírode, krutej histórii aj bizarnej súčasnosti, ktoré nepustíte z ruky. Cesta na Tajmyr (F. R, Hrabal-Krondak, 2020)

Cesta na Tajmyr

Michaela Palina poznáme najmä ako jedného z členov kultového komediálneho zoskupenia Monty Python. V anglofónnom prostredí je však známy aj vďaka svojim nevšedným dokumentom pre televíziu BBC a denníkovým cestopisom. V knihe Erebus oživuje príbeh o slávnej lodi z čias viktoriánskej éry s rovnomenným názvom, pod ktorou sa v roku 1848 v okolí Arktídy záhadne zľahla zem a jej vrak objavili až o 166 rokov. Erebus mal za úlohu preskúmať odľahlé a neprebádané časti planéty a Palinovi sa o nej podarilo nesmierne pútavo rozprávať. Erebus - Příběh ztracené lodi (Michael Palin, 2019)

Erebus - Příběh ztracené lodi

Baletky majú dve tváre. Tú prednú, usmievavú a dokonalú, ktorú vidí publikum. A potom tú odvrátenú, ktorá zmizne za oponou, predpisový úsmev im spadne a tvár sa skriví do strhaného škľabu. Hlavná hrdinka tohoto príbehu zažíva každý deň baletný dril ako v armáde. Ešte nemá štrnásť, a už je odborníčka na používanie preháňadiel a zvracania, aby si udržala váhu, na ošetrovanie krvavých palcov a sťahovanie pŕs. A do toho spoznáva klubový život v Prahe. Sú deväťdesiate roky, frčí perník a extáza a ona objavuje sex a zisťuje, že má nevlastného brata, ktorý je úplne iný, ako by chcela. A že jej sen stať sa baletkou a tancovať v Zlatej kapličke sa mení v nočnú moru. Režisérka a tanečníčka Miřenka Čechová vychádza z vlastných skúseností a denníkových zápiskov. Jej próza je sebaironickým, surovým a neľútostným obrazom štúdií na Tanečnom konzervatóriu a pražského života v divokých 90. rokoch. Baletky (Miřenka Čechová, 2020)

Baletky

Myslím, že Porterov román Lanny nám rozpráva predovšetkým o čistote. O čistote vzťahu človeka k svojmu okoliu. K prírode. K predkom. K vlastným deťom. Ale aj o tom, aké nezdravé a škodlivé sedimenty do týchto vzťahov prenikli vinou našej bezohľadnosti. Obrátili sme sa životu chrbtom. Planéta je na lopatkách. Skolabovali sme. A ak nás ešte môže niekto zachrániť, tak sú to nevinné citlivé deti. Držme im palce. Lanny (Max Porter, 2020)

Lanny