Všetko trvá krátko

Yalom Irvin D.

V dlhoočakávanej novej zbierke príbehov opisuje renomovaný psychiater Irvin D. Yalom zápas, ktorý podstupujú nielen jeho pacienti, ale aj on sám.

Je to zápas s dvoma najväčšími výzvami ľudskej existencie: ako žiť zmysluplný život a ako sa vyrovnať s jeho neodvratným koncom. V knihe sa stretneme so zdravotnou sestrou, ktorá je rozhnevaná a utrápená, jej syn prepadol drogám a zločinu, a ona predsa musí utešovať ľudí, síce trpiacich, no obklopených blízkymi a životom, aký by si s nimi rada vymenila. Vidíme tu úspešného podnikateľa, ktorý si po samovražde svojho priateľazúfa nad tajnosťami a zámlkami v ich vzťahu. Stretávame sa s čerstvou psychologičkou, ktorej štúdium ľudských psychických problémov poškodí najvzácnejšie spomienky na mŕtveho priateľa. A napokon je tu muž, ktorý odmieta filozofiu a útechu z nej, takže ešte aj u Yaloma vyprovokuje krízu sebaistoty. Ich mená a príbehy s vami zostanú dávno po tom, čo zatvoríte stránky tejto knihy. Tak ako predchádzajúce knihy, ktoré zaručili Yalomovi povesť jedinečného rozprávača o drámach existenciálnej terapie, aj kniha Všetko trvá krátko je vtipná, hovorí ľudskou rečou a často čitateľa šokuje. Je to radikálne úprimné priznanie ťažkostí ľudského života, ale aj oslava toho najkrajšieho, čo život prináša: lásky, rodiny, priateľstva. Všetko trvá krátko a všetci sme tu len dočasne. S Yalomom ako sprievodcom môžeme prežívať svoje dni nielen ako znesiteľné, ale ako zmysluplné a azda aj radostné.


Americký psychiater Irvin D. Yalom je mojím obľúbeným autorom beletristicky písanej odbornej literatúry. Rada s ním trávim čitateľské chvíľky, ktoré si možno dopriať vo viacerých vrstvách – nechať sa unášať príbehom, objavovať skryté paralely a filozofické posolstvá či zaznamenať zvolené psychoterapeutické postupy. Zatiaľ poslednou vydanou knihou v slovenskom preklade je zbierka príbehov Všetko trvá krátko. Ani teraz Yalom nesklamal sebakritickou konfrontáciou vlastného sveta starnúceho terapeuta, ktorého nielen pacienti reflektujú s existenciálnymi témami. Všetko trvá krátko (Yalom Irvin D., 2015)

Ďalšie odporúčania


Citlivý člověk Jáchyma Topola je román, aký sa v českej literatúre od Hrabalových čias nevyskytol. Čistota jazyka spojená s horúčkovitou imagináciou a všadeprítomným, aj keď ako noc čiernym, humorom sú hlavnými pôvabmi tohto pochmúrneho podobenstva o našej dobe. Citlivý člověk (Jáchym Topol , 2017)

Citlivý člověk

Kniha vyjadrujúca pocity súčasného človeka. Rozporuplný boj medzi starým a novým. Obraz Ameriky, ktorá sa mení pred očami ľudí. Stret “afroameriky” a “bielej byrokracie”, ktorý sa odzrkadľuje v rodinných starostiach i práci. Snaha zachovať z minulosti to, na čom nám záleží a nenechať sa pohltiť moderným konzumom, v ktorom máme stále na dosah všetko, len nie tie pravé hodnoty, ktoré z nás robia osobnosti a ktoré hovoria, kým sme. Hudbou poprepletaná kniha, znejúca z malého obchodíku Brokeland Records, ktorá sa nesie životmi Archyho a Nata, ich minulosťou, súčasnosťou a neistou budúcnosťou. Telegraph Avenue (Chabon Michael, 2014)

Telegraph Avenue

„Milujem domy, všetko, čo mi môžu povedať, a preto mi neprekáža robiť upratovačku. Je to ako čítať knihu.“ To je Lucia Berlin. Zázrak. Kde celý čas bola? Čítam jej poviedky odznova, zbožne, pomaly. Je to ako objaviť niekoho, kým by ste chceli byť. Kde sa skrývala? Patrí do tej najvyššej kasty pravých, „čechovovských“ poviedkarov. Jej farby, vône, spôsoby, akými k vám rozpráva - niečo medzi Raymondom Carverom a Johnom Fantem. Surovo drsné a zároveň krikľavo radostné. Čím bol život ťažší, tým hlbšie zaťal a v podaní Lucie Berlin to znie ľahko, ako dobrá pesnička. Tak ako Charles Bukowski – kráčala proti valiacemu sa davu. Ale nie ako chlap - rebel. Skôr ako pobavená aristokratka. Sedí v čistiarni a pozoruje prísediaceho Indiána. V Angelovej práčovni leží pred vami celý svet. Na žiadnu z jej poviedok nezabudnete. Ešte pred desiatimi rokmi to bola neznáma autorka vydavateľstva Black Sparrow Press. Dnes, desať rokov po smrti, sú jej poviedky bestsellery. Ešteže tak! Pretože táto žena je ako diamant v piesku. To nie sú žiadne snaživé písačky. Lucia Berlin hľadá pravdu v každej miestnosti tak prirodzene ako mačka myš. Jej štýlom je autobiografická fikcia. Dievča z bohatej a poriadne uletenej rodiny, neskôr matkou vydedená, tri manželstvá, štyria synovia, po celý život boj s alkoholizmom, napokon vyhratý. Keď sa v jej poviedke trhajú zuby, tak všetky naraz. Nič však nie je viac zaujímavé, vtipné a zábavné, ako keď to popisuje ona. A tak ako Patti Smith na pódiu v jednom ohni strčí do malíčka bosej nohy všetkých chlapov tohto sveta, aj pri Lucii Berlin vám pojem „ženská literatúra“ znie ako spláchnutie. Je to božská literatúra. Tá mentálna vrúcnosť, to všeobjatie, ten moment precitnutia z detskej lásky s pichnutím staroby v chrbte, to upratovanie po mŕtvych a dvíhanie telefónov na nemocničných dispečingoch tohto sveta, je čisto ženská disciplína. V podaní tejto ženy však kráľovská. Lucia Berlin: Manuál pre upratovačky.
(Text bol pôvodne uverejnený v časopise .týždeň) Manuál pre upratovačky (Lucia Berlin, 2017)

Manuál pre upratovačky