Vrah z mesta marhúľ Vrah z mesta marhúľ

Vrah z mesta marhúľ

Witold Szablowski

Turecko, obrovská krajina roztrhnutá na dve polovice, dva nezmieriteľné a diametrálne odlišné svety. Západ a Východ, Európa a Blízky Východ, svetská každodennosť a konzervatívny Islam.

Totálna schizofrénia. Kniha Witolda Szabłowského Vrah z mesta marhúľ je súborom reportáží o súčasnom i minulom Turecku, o ľuďoch, ktorí medzi politikou a náboženstvom žijú svoje obyčajné životy. Na príbehoch konkrétnych ľudí a ich osudov rozpráva o tom, čo je v Turecku krásne i škaredé, o tom, čo funguje i čo sa stráca v nezmyselných paradoxoch rozpoltenosti. Kto je Ali Agca, ktorý v roku 1981 spáchal atentát na pápeža Jána Pavla II.? Ako to vyzeralo v roku 2013 pri protestoch proti zrušeniu istanbulského parku Gezi, ktoré prerástli do obrovských protivládnych demonštrácií? A ako sa žije v krajine, ktorá chce vstúpiť do Európskej únie, no aj v 21. storočí sú v nej bežné vraždy zo cti? Dozviete sa to v knihe Vrah z mesta marhúľ, za ktorú dostal Witold Szabłowski Cenu Anglického PEN klubu za rok 2013. Poľský reportér Mariusz Szczygieł o tejto knihe povedal: „Witold Szabłowski píše o Turecku tak, ako by som chcel aj ja, keby som Turecko poznal.“

​Vrah z mesta marhúľ sa začína rozprávaním ženy, ktorej muž sa zúčastnil puču proti prezidentovi Erdoganovi. Rozprával sa s ňou poľský reportér Witold Szablowski a rozprával sa aj s Turkami protestujúcimi v parku Gezi za stromy, sex a slobodu. S majiteľom obchodu, ktorý tvrdí, že prezident krajinu ekonomicky potiahol či bohatou Istanbulčankou, ktorá nástojí na tom, že Erdogan nie je žiadny Mubarak. Kniha je zborníkom reportáží o toľko diskutovanej krajine. Bez zbytočného údivu, len prikladá hlasy jeden vedľa druhého. Toto spojenie so svetom cez reportáže sme načas stratili. A Absynt nám ukázal, že Boris Filan a blogy z letných dovoleniek to nenapravia. Že autor z regiónu sa spýta na to, na čo by sme sa aj my pýtali a ukáže nám svet zo správ a hoaxov ako obývaný ľuďmi, s ktorými sa dá rozprávať pri stánku s čajom a köfte.​ Vrah z mesta marhúľ (Witold Szablowski , 2017)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Rozprávanie o knihe Vrah z mesta marhúľ na Rádiu FM

Juraj Kováčik

Rozhovor s autorom knihy Witoldom Szablowskim v relácii Ráno na FMku Viac.


Ďalšie odporúčania


Kníh o pedagogike u nás vychádza pomerne veľa, ale toto je niečo celkom iné. Tomáš Feřtek veľmi zaujímavo uvažuje o škole ako o osobitej spoločenskej inštitúcii, jej histórii, filozofii a premenách. Reflektuje globálnu krízu, v ktorej sa škola dnes nachádza a konfrontuje dva názorové prúdy: pohľad reformátorov, ktorí vidia príčinu zlyhávania školy v jej nedostatočnej schopnosti prispôsobiť sa súčasnému svetu a pohľad konzervatívcov, ktorí, naopak, tvrdia, že zmien vo vzdelávaní bolo priveľa a že práve ony sú príčinou mnohých problémov. Kniha je určená širokej verejnosti (nielen učiteľom a odborníkom) a výborne sa číta. Raz darmo, autor nie je suchý akademik, ale novinár, dramaturg a scenárista. Co je nového ve vzdělávání (Feřtek Tomáš, 2015)

Co je nového ve vzdělávání

Joël Dicker si získal veľký ohlas už svojou predchádzajúcou knihou Pravda o afére Harryho Queberta. V novom románe Kniha o Baltimorských sa stretneme s rovnakým hlavným hrdinom - spisovateľom Marcusom Goldmanom, ktorý tentokrát rozpráva príbeh o búrlivej histórii svojej rodiny. Rodinné ságy možno nie sú pre každého, táto sa však vyznačuje naozaj skvelým autorským štýlom a príbehom, ktorý dlho nedostanete z hlavy. Kniha o Baltimorských má podľa mňa všetko, čo by mal dobrý súčasný román mať - výbornú zápletku, pestré postavy, prvky tragédie a ľudskosť presakujúcu z celého rozprávania. Kniha o Baltimorských (Joël Dicker, 2017)

Kniha o Baltimorských

Každá debata o Ukrajine a Majdane, do ktorej v uplynulom období vstupujem, sa zvyčajne končí slovami Sče ne vmerla i ne vmre. Ide o názov knižného rozhovoru poľského reportéra Pawla Smoleńského a ukrajinského spisovateľa Jurija Andruchovyča, ktorý vlani vydalo vydavateľstvo Absynt. Rada sa k nemu vraciam aj preto, že spája dynamické, priame, neprikrášlené, expresívne svedectvá s faktmi a so širším kontextom, v ktorom sa odohrali. Veď, čo už u nás vieme o tom, ako Majdan súvisel so životom na Donbase? Andruchovyč je pankáč, sype to zo seba, nech sa z jeho zážitkov nestratí ani detail, Smoleński mu sekunduje a jeho výpoveď dáva do podoby skvelej poľskej reportáže. O Majdane a udalostiach po ňom som sa zhovárala s mnohými Ukrajincami, ale najsilnejšie mi ho sprostredkovali práve oni dvaja v knihe Šče ne vmerla i ne vmre. Šče ne vmerla i ne vmre. Rozhovor s Jurijom Andruchovyčom (Smoleński Paweł, 2015)

Šče ne vmerla i ne vmre. Rozhovor s Jurijom Andruchovyčom