Vojna nemá ženskú tvár

Svetlana Alexijevič

Kniha Vojna nemá ženskú tvár najčerstvejšej držiteľky Nobelovej ceny za literatúru Svetlany Alexijevič vychádza v slovenskom preklade už druhý raz. Oproti prvému vydaniu z roku 1990 však ide o rozšírenú verziu, objavujú sa v nej pasáže vyškrtnuté bdelým sovietskym cenzorom i celkom nové výpovede pamätníčok Veľkej vlasteneckej vojny.

Svetlana Alexijevič pátra po inej tvári vojny. Nezaujímajú ju medaily a rady a vyznamenania, v pamätiach stoviek žien, ktoré zažili vojnu ako jej priame účastníčky so zbraňou v ruke, loví to, čo je neprenosné, to najosobnejšie – zážitky, ktoré utkveli na kožiach vojačiek i zdravotníčok, zážitky, ktorých sa nemožno zbaviť, nemožno ich vytesniť z pamäti, ani zo snov. Hrôza vojny sa v dokumentárnej koláži Svetlany Alexijevič strieda s prekvapujúcou ľudskosťou a odkrýva tak celkom inú tvár vojny, tvár, ktorú by sme v kusých kapitolách učebníc dejepisu hľadali len márne.


Svetlana Alexijevič má talent počúvať. Preukazuje ohromnú odvahu i skromnosť zároveň. Je vytrvalá, no pri čítaní ju nevnímame. Vojna nemá ženskú tvár je kniha tvrdá a nástojčivá. Čítate ju v električke a je vám ľúto vystúpiť, lebo cítite zodpovednosť voči ženám, ktorých príbehy sú azda neprenosné, ale je nutné ich vypočuť do konca. Svetlana Alexijevič je v hľadaní pravdy nekompromisná rovnako ako vojna, ktorá sa nedelí na mužskú a ženskú. Ani dievčatá v mojom veku, ktoré dobrovoľne odchádzali na front, kompromis nepoznali, vojna i smrť boli všadeprítomné a nebolo výberu. Mám dvadsať rokov a študujem. Vtedy by som možno bola tankistkou, pilotkou, ostreľovačkou – veteránkou, slová, ktorých ženský ekvivalent vymyslela sama vojna. V tejto knihe je obsiahnutá nekonečná ženská bolesť i sila. Povinné čítanie. Vojna nemá ženskú tvár (Svetlana Alexijevič, 2015)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Utrpenie nemožno uznávať za hodnotu

Peter Birčák

Rozhodnutie Švédskej akadémie udeliť Nobelovu cenu za literatúru bieloruskej spisovateľke Svetlane Alexijevičovej je v mnohých ohľadoch mimoriadne. Prekvapujúce ani veľmi nie – Alexijevičová bola už tretí rok favoritkou. A predsa to vyvolalo istú senzáciu a v jej domovskej kultúre vášnivé spory. Viac.

O čo vám ide? − O pravdu.

Monika Kompaníková

Vydať knihu Vojna nemá ženskú tvár Svetlany Alexijevičovej sa rozhodli vydavatelia z vydavateľstva Absynt dávno predtým, ako sa táto na Ukrajine narodená a v Bielorusku žijúca novinárka stala laureátkou Nobelovej ceny za literatúru. Oproti prvému vydaniu z roku 1990 však ide o rozšírenú verziu, objavujú sa v nej pasáže vyškrtnuté bdelým sovietskym cenzorom i celkom nové výpovede pamätníčok Veľkej vlasteneckej vojny. Viac.

Rozhovor se Světlanou Alexijevičovou

Tomáš Weiss

Ukrajinsko-běloruská spisovatelka přijela do Prahy kvůli vzpomínkovým akcím Havel 80. V pátek 7.10. s ní povede veřejnou debatu na Nové scéně Národního divadla spisovatel Jáchym Topol. Internetové televizi DVTV poskytla nositelka loňské Nobelovy ceny za literaturu rozhovor. Viac.

Utrpenie nemožno uznávať za hodnotu

Peter Birčák

Rozhodnutie Švédskej akadémie udeliť Nobelovu cenu za literatúru bieloruskej spisovateľke Svetlane Alexijevičovej je v mnohých ohľadoch mimoriadne. Prekvapujúce ani veľmi nie – Alexijevičová bola už tretí rok favoritkou. A predsa to vyvolalo istú senzáciu a v jej domovskej kultúre vášnivé spory. Viac.

O čo vám ide? − O pravdu.

Monika Kompaníková

Vydať knihu Vojna nemá ženskú tvár Svetlany Alexijevičovej sa rozhodli vydavatelia z vydavateľstva Absynt dávno predtým, ako sa táto na Ukrajine narodená a v Bielorusku žijúca novinárka stala laureátkou Nobelovej ceny za literatúru. Oproti prvému vydaniu z roku 1990 však ide o rozšírenú verziu, objavujú sa v nej pasáže vyškrtnuté bdelým sovietskym cenzorom i celkom nové výpovede pamätníčok Veľkej vlasteneckej vojny. Viac.

Rozhovor se Světlanou Alexijevičovou

Tomáš Weiss

Ukrajinsko-běloruská spisovatelka přijela do Prahy kvůli vzpomínkovým akcím Havel 80. V pátek 7.10. s ní povede veřejnou debatu na Nové scéně Národního divadla spisovatel Jáchym Topol. Internetové televizi DVTV poskytla nositelka loňské Nobelovy ceny za literaturu rozhovor. Viac.


Ďalšie odporúčania


Pri príležitosti 400. výročia smrti Williama Shakespeara Hogarth Press oslovil viaceré súčasné spisovateľky a autorov s ponukou, aby „prerozprávali” niektorú z jeho hier pre 21. storočie. Román Jeanette Winterson je prvý zo série, v ktorej napríklad Margaret Atwood „aktualizuje” Búrku či Anne Tyler komédiu Skrotenie zlej ženy. Jeannette Winterson si nevybrala Zimnú rozprávku len kvôli ponuke vydavateľstva. Témy Shakespearovej predposlednej hry sa objavujú už v jej predchádzajúcich románoch, pretože sa jej osobne dotýkajú. Román Diera v čase sa odohráva v londýnskej metropole a na juhu Spojených štátov – v meste pripomínajúcom New Orleans. Zo Shakespearovho žiarlivého kráľa Leontesa sa stáva bankár Leo. Napriek tomu, že celá zápletka je taká istá ako v Zimnej rozprávke, je román strhujúci a prekvapujúci. „Minulosť nie je nikdy mŕtva,” hovorí William Faulkner a napriek tomu, že od prvého uvedenia Zimnej rozprávky uplynulo už viac ako 400 rokov, je stále s nami. Diera v čase (Wintersonová Jeanette, 2016)

Diera v čase

Príbeh služobníčky som dočítal v čase českých volieb charakteristických únavou z demokracie. Najslávnejšia knihu Margaret Atwood tento typ únavy bezpečne zaženie. Hlavná postava je služobníčka v teokratickej krajine kdesi na území bývalých Spojených štátov. Nemá takmer nijaké práva a je nútená žiť v akejsi forme sexuálneho otroctva. Sloboda sa vytrácala nenápadne, až jedného dňa všetky ženy prepustia z práce a zablokujú im bankové účty. Krásne napísaný príbeh je ako zlý sen, ktorý pripomína, aká tenká je hranica medzi spoločenským zriadením, v ktorom môžeme prijímať svoje vlastné rozhodnutia a totalitou, v ktorej za nás rozhodujú iní. Príbeh služobníčky (Margaret Atwood, 2001)

Príbeh služobníčky

Už prvá kniha rozhovorov (Boh alebo nič) s africkým kardinálom bola nečakaným prekvapením. Jeho otvorenosť a srdečnosť v kombinácii s hlbokými a konzervatívnymi postojmi boli bleskom z neba do našej slovenskej duchovnej atmosféry. V Sile ticha odovzdáva skúsenosti človeka vyrastajúceho na africkom vidieku, ktorý dôverne pozná posvätnosť i tajomnú atmosféru ticha úzko prepojenú s prírodou, vlastným bytím človeka i so všetkým, čo nás presahuje. Hovorí o tichu ako o Bohu v nás a o jeho absencii v našich srdciach. O tom, ako veľmi sa potrebujeme do ticha ponárať a ako veľmi ho potrebujeme tvoriť mlčaním. Možno to ide aj s vekom, ale čím som staršia a čím je svet naokolo neustále hlučnejší, tým je pre mňa ticho vzácnejšie a dôležitejšie. Sila ticha proti diktatúre hluku (Robert Sarah, 2017)

Sila ticha proti diktatúre hluku