Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť

Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť

Doris Lessing

„Samozrejme, že sa nájdu originálne mysle, ľudia, ktorí si stoja za svojím, ktorí sa nestanú obeťou potreby hovoriť alebo robiť to, čo všetci ostatní. Ale je ich málo. Veľmi málo.“

Kniha s názvom Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť sú zbierkou prednášok Doris Lessingovej, nositeľky Nobelovej ceny za literatúru. V týchto výnimočných textoch sa zdôrazňuje význam nezávislého myslenia, spochybňovanie zaužívaných myšlienkových schém a vzorcov a odolávanie lákavej apatii. Doris Lessing tvrdí, že len, ak sme dostatočne slobodní na to, aby sme spochybnili autoritu a dovolili si nesúhlasiť, môžeme poraziť despotizmus a nevedomosť. Doris Lessing sa narodila v roku 1919 v Iráne. Medzi jej najznámejšie diela patrí cyklus piatich románov nazvaný Deti násilia. V roku 2007 jej Švédska kráľovská akadémia udelila Nobelovu cenu za literatúru ako „spisovateľke ženskej skúsenosti, ktorá skepticky, ostro a vizionársky podrobila skúmaniu rozdelenú civilizáciu.“ Umrela v novembri 2013 v Londýne.


Nositeľka Nobelovej ceny za literatúru Doris Lessing napísala malú, ale ťažkú knižku. Ľudstvo by malo zužitkovať všetky nadobudnuté poznatky, hovorí, inak sa nikdy nenaučí predchádzať násilnostiam. Hoci niektoré činy sa dejú znova a znova, stále nechápeme. Ako sa to len mohlo stať? - pýtame sa a oči si zakrývame falošnou sentimentalitou. Oveľa lepšie by pre všetkých bolo priznať si, že niektorí ľudia sa jednoducho vyžívajú v násilí. Iba otvorenou diskusiou o svojej vlastnej skúsenosti dokážeme predísť hrôzam, ktorých sme jeden voči druhému schopní. A presne to majú film a literatúra spoločné - hoci prerozprávavajú svet optikou autora či autorky, dokážu byť nemilosrdne pravdivé. Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť (Doris Lessing, 2017)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Doris Lessing: Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť

Monika Kompaníková

Tvorbu držiteľky Nobelovej ceny za literatúru, výraznej osobnosti britskej literatúry Doris Lessing ovplyvnilo celoživotné pozorovanie rasových predsudkov a spoločensko-politického nátlaku. V slovenčine vyšla zbierka kritických esejí, v ktorých kladie priame a znovu aktuálne otázky: ako myslieť sám za seba, ako pochopiť a vyhodnotiť množstvo poznatkov, ako si zvoliť cestu vo svete zaplavenom názormi a informáciami a ako sa pozrieť na seba a na spoločnosť novými očami. Knihu preložila, vydala a odporúča Aňa Ostrihoňová. Viac.

Nikdy si nekládla za úlohu zabávať, ale naopak provokovať čitateľov - Doris Lessingová

Danica Hollá

"Dobrý deň, videla som na vašej artforáckej stránke, že Inaque vydalo Lessingovú. Veľmi ma to potešilo! Konečne niečo od tejto autorky. Veľmi záslužný edičný čin." Tak nám před pár dny napsala z USA Danica Hollá, literární redaktorka, jejíž texty můžete znát třeba z Revue pre svetovú literaturu. A přiložila text, který s radostí publikujeme. Viac.

Meghan Daum: Nevysloviteľné a iné konverzačné témy

Monika Kompaníková

Vydavateľstvo Inaque začalo vydávať zbierky esejí autoriek - predovšetkým ženských autoriek. Po Kate Bolick a Doris Lessing môžete siahnuť po esejach americkej novinárky Meghan Daum, v ktorých v ktorých sa úprimne konfrontuje s prežívaním smrti svojej matky, rozhodnutím nemať deti a každodennými otázkami, ktoré sú dnes zvyčajne zaobalené do zbytočnej sentimentálnosti. V ukážke z eseje s názvom Životamenička píše o svojej skúsenosti s pomocou deťom umiestneným v náhradnej starostlivosti. Viac.

Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť

Ján Blažovský

Nobelova cena za literatúru býva vnímaná predovšetkým vo vzťahu k beletrii, netreba ale zabúdať, že jej laureáti písali často aj eseje prvotriednej kvality. Kniha Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť od Doris Lessing patrí medzi tie, ktoré nenechajú myslenie na pokoji a vyzývajú ku všímavosti, aktivite a sebareflexii. Viac.


Ďalšie odporúčania


Mnohí ho poznajú ako nestora slovenskej filmovej kritiky. Iní ako človeka, ktorý bol počas vojny v odboji a na jej sklonku bojoval o prežitie v koncentráku. Pre mňa je Pavel Branko v prvom rade symbolom životnej skúsenosti, a práve táto skúsenosť a múdrosť ma pritiahla ku knihe rozhovorov Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy. Konzumná spoločnosť, utečenci, slovenský štát, viera v Boha, ateizmus, eutanázia, populačná explózia či zmysel života. Všetko sú to témy, ktoré často polarizujú spoločnosť. Branko však po čitateľovi nehádže dlažobné kocky, nie je vulgárny, nezosmiešňuje a neironizuje. Namiesto toho sa nám prihovára vľúdnym jazykom. Nemusíme s ním vo všetkom súhlasiť, ale jeho názorom by sme mali dať minimálne šancu. Občas je fajn opustiť homogénnu bublinu, v ktorej žijeme a spoznávať aj iné pohľady na svet a život v ňom. Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy (Iris Kopcsayová a Pavel Branko , 2017)

Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy

Ďalšia kniha, ktorá by sa mohla stať notorickou v kruhu čítačov, podobne ako absyntovky, je kniha Erika Taberyho - Opuštená společnost. Kniha je niečo ako česká, dlhšia a historickejšia odpoveď na Timothyho Snydera a jeho O tyranii. Možno kúsok niečo, trošičku, máličko mi pripomenula aj Pavla Tigrida, keď knižne sprevádzal mladú ženu vlastným osudom. Tabery sa vracia k základom vzniku českej a čiastočne slovenskej demokratickej spoločnosti, povodí 20. storočím a potom si položí a zodpovie otázky o tom, čo teraz, ako na to naviazať, čoho sa báť a nebáť. Miestami sa mu to rozpadá na kratšie eseje, ale ku koncu sa to celé pospája v súčasnosti. Tá je dvojaká: sme politicky leniví (všetci - aj politici, aj voliči), chytráčime, nič moc neprinášame, zároveň ale žijeme v slobodnej, vzdelanej a bohatej spoločnosti, máme všetky možnosti niečo s tým robiť a silné demokratické osobnosti, ktoré položili základ kvalitného štátu (z tejto vety Slováci kúsok zľavia v poslednej časti). V knihe sú bohaté odkazy na ďalšiu literatúru. Bude zaujímať: tých ktorých zaujíma populizmus, vzťah k Európe, vzťah malého národa k prežitiu, informácie a slová. Opuštěná společnost (Erik Tabery, 2017)

Opuštěná společnost

Čítal som už viacero detských detektívok, ale nepáčilo sa mi, že boli až veľmi detské a iba málo napínavé. Séria o Kallem Blomkvistovi je iná. Od začiatku je dostatočne záhadná a v niektorých častiach aj strašidelná. Pri knihe som sa takto ešte nebál. Bavilo ma, že hlavný hrdina je chalan v mojom veku a pritom je detektív. Detektív Blomkvist a Rasmus (Lindgrenová Astrid, 2015)