Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť

Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť

Doris Lessing

„Samozrejme, že sa nájdu originálne mysle, ľudia, ktorí si stoja za svojím, ktorí sa nestanú obeťou potreby hovoriť alebo robiť to, čo všetci ostatní. Ale je ich málo. Veľmi málo.“

Kniha s názvom Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť sú zbierkou prednášok Doris Lessingovej, nositeľky Nobelovej ceny za literatúru. V týchto výnimočných textoch sa zdôrazňuje význam nezávislého myslenia, spochybňovanie zaužívaných myšlienkových schém a vzorcov a odolávanie lákavej apatii. Doris Lessing tvrdí, že len, ak sme dostatočne slobodní na to, aby sme spochybnili autoritu a dovolili si nesúhlasiť, môžeme poraziť despotizmus a nevedomosť. Doris Lessing sa narodila v roku 1919 v Iráne. Medzi jej najznámejšie diela patrí cyklus piatich románov nazvaný Deti násilia. V roku 2007 jej Švédska kráľovská akadémia udelila Nobelovu cenu za literatúru ako „spisovateľke ženskej skúsenosti, ktorá skepticky, ostro a vizionársky podrobila skúmaniu rozdelenú civilizáciu.“ Umrela v novembri 2013 v Londýne.


Nositeľka Nobelovej ceny za literatúru Doris Lessing napísala malú, ale ťažkú knižku. Ľudstvo by malo zužitkovať všetky nadobudnuté poznatky, hovorí, inak sa nikdy nenaučí predchádzať násilnostiam. Hoci niektoré činy sa dejú znova a znova, stále nechápeme. Ako sa to len mohlo stať? - pýtame sa a oči si zakrývame falošnou sentimentalitou. Oveľa lepšie by pre všetkých bolo priznať si, že niektorí ľudia sa jednoducho vyžívajú v násilí. Iba otvorenou diskusiou o svojej vlastnej skúsenosti dokážeme predísť hrôzam, ktorých sme jeden voči druhému schopní. A presne to majú film a literatúra spoločné - hoci prerozprávavajú svet optikou autora či autorky, dokážu byť nemilosrdne pravdivé. Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť (Doris Lessing, 2017)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Doris Lessing: Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť

Monika Kompaníková

Tvorbu držiteľky Nobelovej ceny za literatúru, výraznej osobnosti britskej literatúry Doris Lessing ovplyvnilo celoživotné pozorovanie rasových predsudkov a spoločensko-politického nátlaku. V slovenčine vyšla zbierka kritických esejí, v ktorých kladie priame a znovu aktuálne otázky: ako myslieť sám za seba, ako pochopiť a vyhodnotiť množstvo poznatkov, ako si zvoliť cestu vo svete zaplavenom názormi a informáciami a ako sa pozrieť na seba a na spoločnosť novými očami. Knihu preložila, vydala a odporúča Aňa Ostrihoňová. Viac.

Nikdy si nekládla za úlohu zabávať, ale naopak provokovať čitateľov - Doris Lessingová

Danica Hollá

"Dobrý deň, videla som na vašej artforáckej stránke, že Inaque vydalo Lessingovú. Veľmi ma to potešilo! Konečne niečo od tejto autorky. Veľmi záslužný edičný čin." Tak nám před pár dny napsala z USA Danica Hollá, literární redaktorka, jejíž texty můžete znát třeba z Revue pre svetovú literaturu. A přiložila text, který s radostí publikujeme. Viac.

Meghan Daum: Nevysloviteľné a iné konverzačné témy

Monika Kompaníková

Vydavateľstvo Inaque začalo vydávať zbierky esejí autoriek - predovšetkým ženských autoriek. Po Kate Bolick a Doris Lessing môžete siahnuť po esejach americkej novinárky Meghan Daum, v ktorých v ktorých sa úprimne konfrontuje s prežívaním smrti svojej matky, rozhodnutím nemať deti a každodennými otázkami, ktoré sú dnes zvyčajne zaobalené do zbytočnej sentimentálnosti. V ukážke z eseje s názvom Životamenička píše o svojej skúsenosti s pomocou deťom umiestneným v náhradnej starostlivosti. Viac.

Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť

Ján Blažovský

Nobelova cena za literatúru býva vnímaná predovšetkým vo vzťahu k beletrii, netreba ale zabúdať, že jej laureáti písali často aj eseje prvotriednej kvality. Kniha Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť od Doris Lessing patrí medzi tie, ktoré nenechajú myslenie na pokoji a vyzývajú ku všímavosti, aktivite a sebareflexii. Viac.


Ďalšie odporúčania


Nebojím sa označiť túto knihu v istom zmysle ako kultovú, pretože ňou je. Zweigov nezameniteľný rozprávačský prístup postupne odhaľuje, akými zmenami prechádzal život na začiatku 20. storočia očami mladého, dospievajúceho Rakúšana, ktorý ako obyvateľ mnohonárodnostnej ríše, neskôr ako príslušník zakríknutej republiky uprostred meniacej sa Európy citlivo vníma každý výkyv rovnováhy na kontinente. Nádherne vykreslený meštiansky spôsob života, strasti mladíckych liet a dospievania či ťažkosti umeleckej brandže počas svetovej vojny a humanistický ideál pacifizmu a mieru, ktorý je ohrozovaný vzmáhajúcim sa zlom (nielen) v Nemecku. To všetko perom Viedenčana, Žida, Európana, človeka. Obžaloba vojny a civilizácie v tej najkomornejšej a pritom tak brilantne vystihnutej forme. Esencia, ktorá zo svoje aktuálnosti netratí nič ani dnes – chyby minulosti a ľudské slabosti sa totiž zvyknú so železnou pravidelnosťou opakovať. Svet včerajška (Stefan Zweig, 2014)

Svet včerajška

Fascinuje ma, ak niekto dokáže spracovať silnú tému cez obrázky a zopár krátkych viet. Neuveriteľne ma to fascinuje. Miestami je tento grafický román vtipný, miestami mrazivo smutný, úderne strohý, no pre mňa mal najmä neuveriteľnú silu. A čo je dôležité, príde mi nesmierne aktuálny, aj napriek tomu, že popisuje udalosti z dôb Iránskej islamskej revolúcie. No, to, čo sa v tej dobe dialo v Iráne reflektované očami malej Marjane je navlas rovnaké ako to, čo sa dialo už toľkokrát po celom svete, aj keď v iných kultúrnych kontextoch. Je to memento. Druhý diel nám dáva možnosť nahliadnuť do sveta, v ktorom sa už staršia Marjane vyrovnáva s emigráciou z krajiny, ktorú miluje, ale život v nej je nesmierne nebezpečný, no život v bezpečnej krajine je zasa neúplný, vytrhnutý z koreňov... Persepolis sa dnes dá zohnať v súbornom vydaní. Čiernobiely film, ktorý vám prebehne pred očami a vy ho nebudete chcieť vypnúť. Persepolis. Souborné vydání (Marjane Satrapiová , 2018)

Persepolis. Souborné vydání

S beletriou obvykle utekám od ťaživých tém, ktorým sa venujem vo svojej práci. Avšak v prípade románu Iana Mc Ewana Právo na život som urobila výnimku. Je jedným z autorov, na ktorého najnovší román vždy čakám. Je totiž výborný pozorovateľ sveta okolo seba, vzťahov a sociálnych súvislostí, ale aj najhlbšieho vnútra ľudí. Po ťažkých témach únosu vlastného dieťaťa (Dieťa v pravý čas) ma tentokrát svojou témou upútala kniha Právo na život. V súčasnosti, kedy sa stáva svet čoraz rozmanitejším, stojíme pred mnohými dilemami, ktoré vytvárajú strety rôznych kultúrnych svetov. Väčšinou sa dopĺňajú a vzájomne vrstvia, niekedy však do seba narazia v podobe kultúrnych konfliktov. Ak tieto kultúrne spory musí riešiť jediná žena, sudkyňa, ktorá sa navyše sama konfrontuje s ťažkou životnou situáciou, vzniká výborný námet na román. V tomto prípade ide o príbeh sedemnásťročného mladého muža, ktorý odmieta liečbu z náboženských dôvodov. Na pozadí ďalších príbehov rôznych kultúrnych stretov Mc Ewan vystaval príbeh, vďaka ktorému si môžeme uvedomiť rôzne výzvy, ktorým ako spoločnosť čelíme a zároveň pochopiť, že obracať sa im chrbtom v snahe ochrániť sa pred konfrontáciou s vlastným hodnotovým systémom v dnešnej dobe nemá zmysel. Skôr je potrebné uvažovať, ako sa v čoraz rýchlejšie meniacom sa svete nestratiť. Mc Ewan prostredníctvom sudkyňa Fiona Maye v tom dokáže trochu pomôcť. Právo na život (McEwan Ian, 2016)

Právo na život