Umrieť na jar Umrieť na jar Umrieť na jar Umrieť na jar Umrieť na jar

Umrieť na jar

Rothmann Ralf

Prostredníctvom príbehu dvoch sedemnásťročných mladíkov zo severného Nemecka, ktorí sú nútene regrutovaní na front, Rothmann približuje hrôzy a barbarstvo vojny. V nástojčivých, magických, no realistických obrazoch autor rozpráva o poslednom vojnovom predjarí v Maďarsku a ťažkých prvých týždňoch mieru.

Zobrazil ich skutočne majstrovsky a dôveryhodne, pričom nestratil vôbec nič zo svojej poetickej brilantnosti. Pri detailnom ponorení sa do morálno-psychického zbedačenia vojakov v citlivom veku cítiť zároveň obrovskú empatiu bez akéhokoľvek sentimentu. Podrobne a realisticky opísaná brutalita, utrpenie a bežný život na fronte striedajú takmer transcendentálne opisy krajiny a ľudí. Autor neprikrášľuje, neodsudzuje, nesnaží sa zaujať k morálke, činom a motivácii vojnovej generácie nijaký postoj. Rozpráva príbeh a necháva na čitateľovi, čo s ním spraví.


Pri nazeraní na spoločenskú realitu mám často pocit, že militarizmus a nacionalizmus zažívajú znepokojivú renesanciu. Ich prejavy nemusia byť celkom otvorené, skrývajú sa za vlastenectvo a potrebu obrany národa a civilizácie pred globalizáciou a inými liberálnymi „hrozbami“. Takéto postoje ma vždy vyrušujú, pretože ich posilňovanie bolo príčinou obidvoch svetových vojen. Mám rád beletristickú literatúru s posolstvom a asi aj preto ma oslovila kniha Umrieť na jar. Jej autorom je súčasný nemecký spisovateľ Ralf Rothmann a je napísaná podobným dezilúznym štýlom ako svetoznámy román od Remarqua - Na západe nič nové. Jej protivojnové posolstvo je teda zrejmé a nadčasové. Na príbehu dvoch sedemnásťročných kamarátov, ktorí sú nútene regrutovaní na front, autor približuje hrôzy a nezmyselnosť vojnových riešení akýchkoľvek konfliktov. Podarilo sa mu to aj napriek tomu, že jeho útla kniha je v podstate komorným príbehom. A hoci sa Rothmann nevyhýba naturalistickým scénam z vojnového prostredia, jeho próza je nádherne poetická, nevyhýbajúca sa ani poetike vyšších citov, ako sú láska a priateľstvo. Umrieť na jar (Rothmann Ralf, 2017)


Vrelo odporúčam román Ralfa Rothmanna – Umrieť na jar. Do slovenčiny ho vynikajúco preložila Katarína Széherová. Práva sa predali do ďalších dvadsiatich jazykov a úspech je zaslúžený. Autor už v Nemecku dosiahol kultový status, a to napriek tomu, že sa drží striktne v ústraní od tamojšej živej literárnej scény. Hoci knižka opisuje mimoriadne temné a desivé udalosti, autorov štýl je nezvyčajne lyrický. Taký poetický a autentický protivojnový román som dávno nečítal. Na krátkej ploche sa spisovateľovi podarilo načrtnúť fresku o konci nacistickej ríše, ale aj naznačiť, aké ťažké bude po tom všetkom vybudovať slobodnú a demokratickú republiku. Apokalyptické obrazy sa striedajú s náznakmi nádeje. Ústredná postava nedočkavo čaká na koniec vojny a čitateľ zasa dúfa, že sa nezabudnuteľná kniha ešte neskončí. Umrieť na jar (Rothmann Ralf, 2017)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Ralf Rothmann: Umrieť na jar

Monika Kompaníková

Príbeh dvoch sedemnásťročných chlapcov, ktorí musia povinne narukovať do SS sa odohráva kúsok od Bratislavy, pri Györi a na obrannom úseku medzi Budapešťou a Viedňou. Tu sa ustupujúci Nemci márne usilujú zastaviť víťazný postup sovietskej armády. Román sa odohráva v posledných mesiacoch vojny v zime a na jar 1945. Chlapci, ktorí dosiaľ vojnu poznali len z čoraz strašidelnejšieho rozprávania rodiny a známych, sa takmer bez prípravy ocitnú na desivom fronte. Román nemeckého autora Ralfa Rothmana vydáva Premedia v druhej polovici mája. Viac.

Umrieť na jar

Martin Konečný/historyweb.sk

Keby som mal v jednej vete zhrnúť, o čom je táto kniha, parafrázoval by som slová Leva Trockého: „Nemusíte chcieť vojnu, ale vojna bude chcieť vás.“ Tento výrok mi prišiel na um už pri čítaní prvých strán knihy Ralfa Rothmanna Umrieť na jar a vynáral sa s každým ďalším príbehom dvoch hlavných hrdinov Waltera a Fieteho. Viac.


Ďalšie odporúčania


Joël Dicker si získal veľký ohlas už svojou predchádzajúcou knihou Pravda o afére Harryho Queberta. V novom románe Kniha o Baltimorských sa stretneme s rovnakým hlavným hrdinom - spisovateľom Marcusom Goldmanom, ktorý tentokrát rozpráva príbeh o búrlivej histórii svojej rodiny. Rodinné ságy možno nie sú pre každého, táto sa však vyznačuje naozaj skvelým autorským štýlom a príbehom, ktorý dlho nedostanete z hlavy. Kniha o Baltimorských má podľa mňa všetko, čo by mal dobrý súčasný román mať - výbornú zápletku, pestré postavy, prvky tragédie a ľudskosť presakujúcu z celého rozprávania. Kniha o Baltimorských (Joël Dicker, 2017)

Kniha o Baltimorských

Priznanie na úvod. Hľadiac na obálku, očakávala som napínavé dobrodružstvo o objaviteľoch neprebádaného ostrova. Avšak dostala som ponor do mysle vedca ženúceho sa za objavom skrytým medzi listami stromov. Hanya Yanagihara sa s čitateľom nebabre, v príbehu je ako doma a na ceste do najtemnejších vôd morálneho relativizmu vás nebude držať za ruku. Táto kniha nie je krásna, ale je výborná. Lesní ľudia (Hanya Yanagihara , 2016)

Lesní ľudia

Ja viem, Kafka – to je to úplne najpriamočiarejšie až stredoškolské prebúdzanie „intelektuála“, ale prosím, nezatracujte. Je to prvý (?!) diel životopisu a je to celkom nové poňatie žánru. Kritiky píšu „Reiner premenil Kafku na románovú postavu,“ a sú presné. Ešte sa to aj dobre číta! Možno to trochu zabolí, koľko času mohol písaniu venovať (všetky diely mu trvali osemnásť rokov!), ale rozhodne to stojí za to, ešte aj v kvalitnom českom preklade a veľmi vkusnej grafickej úprave. Na odľahčenie dopĺňam sci-fi/fantasy Dana Simmonsa (Drood, Páté srdce) „lepšie“ béčko, beletristicky prevetraná literatúra prelomu storočí a veľa, veľa reálií... a vydrží. Kafka / Rané roky 1883-1911 (Stach Reiner, 2016)

Kafka / Rané roky 1883-1911