Umrieť na jar Umrieť na jar Umrieť na jar Umrieť na jar Umrieť na jar

Umrieť na jar

Rothmann Ralf

Prostredníctvom príbehu dvoch sedemnásťročných mladíkov zo severného Nemecka, ktorí sú nútene regrutovaní na front, Rothmann približuje hrôzy a barbarstvo vojny. V nástojčivých, magických, no realistických obrazoch autor rozpráva o poslednom vojnovom predjarí v Maďarsku a ťažkých prvých týždňoch mieru.

Zobrazil ich skutočne majstrovsky a dôveryhodne, pričom nestratil vôbec nič zo svojej poetickej brilantnosti. Pri detailnom ponorení sa do morálno-psychického zbedačenia vojakov v citlivom veku cítiť zároveň obrovskú empatiu bez akéhokoľvek sentimentu. Podrobne a realisticky opísaná brutalita, utrpenie a bežný život na fronte striedajú takmer transcendentálne opisy krajiny a ľudí. Autor neprikrášľuje, neodsudzuje, nesnaží sa zaujať k morálke, činom a motivácii vojnovej generácie nijaký postoj. Rozpráva príbeh a necháva na čitateľovi, čo s ním spraví.


Pri nazeraní na spoločenskú realitu mám často pocit, že militarizmus a nacionalizmus zažívajú znepokojivú renesanciu. Ich prejavy nemusia byť celkom otvorené, skrývajú sa za vlastenectvo a potrebu obrany národa a civilizácie pred globalizáciou a inými liberálnymi „hrozbami“. Takéto postoje ma vždy vyrušujú, pretože ich posilňovanie bolo príčinou obidvoch svetových vojen. Mám rád beletristickú literatúru s posolstvom a asi aj preto ma oslovila kniha Umrieť na jar. Jej autorom je súčasný nemecký spisovateľ Ralf Rothmann a je napísaná podobným dezilúznym štýlom ako svetoznámy román od Remarqua - Na západe nič nové. Jej protivojnové posolstvo je teda zrejmé a nadčasové. Na príbehu dvoch sedemnásťročných kamarátov, ktorí sú nútene regrutovaní na front, autor približuje hrôzy a nezmyselnosť vojnových riešení akýchkoľvek konfliktov. Podarilo sa mu to aj napriek tomu, že jeho útla kniha je v podstate komorným príbehom. A hoci sa Rothmann nevyhýba naturalistickým scénam z vojnového prostredia, jeho próza je nádherne poetická, nevyhýbajúca sa ani poetike vyšších citov, ako sú láska a priateľstvo. Umrieť na jar (Rothmann Ralf, 2017)


Vrelo odporúčam román Ralfa Rothmanna – Umrieť na jar. Do slovenčiny ho vynikajúco preložila Katarína Széherová. Práva sa predali do ďalších dvadsiatich jazykov a úspech je zaslúžený. Autor už v Nemecku dosiahol kultový status, a to napriek tomu, že sa drží striktne v ústraní od tamojšej živej literárnej scény. Hoci knižka opisuje mimoriadne temné a desivé udalosti, autorov štýl je nezvyčajne lyrický. Taký poetický a autentický protivojnový román som dávno nečítal. Na krátkej ploche sa spisovateľovi podarilo načrtnúť fresku o konci nacistickej ríše, ale aj naznačiť, aké ťažké bude po tom všetkom vybudovať slobodnú a demokratickú republiku. Apokalyptické obrazy sa striedajú s náznakmi nádeje. Ústredná postava nedočkavo čaká na koniec vojny a čitateľ zasa dúfa, že sa nezabudnuteľná kniha ešte neskončí. Umrieť na jar (Rothmann Ralf, 2017)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Ralf Rothmann: Umrieť na jar

Monika Kompaníková

Príbeh dvoch sedemnásťročných chlapcov, ktorí musia povinne narukovať do SS sa odohráva kúsok od Bratislavy, pri Györi a na obrannom úseku medzi Budapešťou a Viedňou. Tu sa ustupujúci Nemci márne usilujú zastaviť víťazný postup sovietskej armády. Román sa odohráva v posledných mesiacoch vojny v zime a na jar 1945. Chlapci, ktorí dosiaľ vojnu poznali len z čoraz strašidelnejšieho rozprávania rodiny a známych, sa takmer bez prípravy ocitnú na desivom fronte. Román nemeckého autora Ralfa Rothmana vydáva Premedia v druhej polovici mája. Viac.

Umrieť na jar

Martin Konečný/historyweb.sk

Keby som mal v jednej vete zhrnúť, o čom je táto kniha, parafrázoval by som slová Leva Trockého: „Nemusíte chcieť vojnu, ale vojna bude chcieť vás.“ Tento výrok mi prišiel na um už pri čítaní prvých strán knihy Ralfa Rothmanna Umrieť na jar a vynáral sa s každým ďalším príbehom dvoch hlavných hrdinov Waltera a Fieteho. Viac.


Ďalšie odporúčania


Odporúčam knihu Nikolaja Vasiljeviča Gogoľa Taras Bulba, ktorú som si nedávno kúpila v pezinskom Artfore v novom šate a tuším aj preklade. Parádna vecička, dnes už takto ani o takých veciach nik nepíše! Najprv som bola tatko Taras, potom jeho dvaja synovia, čo sa vrátili zo štúdií, v noci ich smutná mama, mimochodom jedna najkrajších scén, ktorá sa lúči so synmi, ale samozrejme nielen to. V dobrých knižkách je vždy to aj to, a nikdy nie len to. Určite to bola jedna z najlepších kníh, ktoré som v poslednom čase prečítala. Odporúčam dobrému čitateľovi. Ja som si aj poplakala. Taras Bulba (Gogol Nikolaj Vasiljevič, 2012)


Nositeľka Nobelovej ceny za literatúru Doris Lessing napísala malú, ale ťažkú knižku. Ľudstvo by malo zužitkovať všetky nadobudnuté poznatky, hovorí, inak sa nikdy nenaučí predchádzať násilnostiam. Hoci niektoré činy sa dejú znova a znova, stále nechápeme. Ako sa to len mohlo stať? - pýtame sa a oči si zakrývame falošnou sentimentalitou. Oveľa lepšie by pre všetkých bolo priznať si, že niektorí ľudia sa jednoducho vyžívajú v násilí. Iba otvorenou diskusiou o svojej vlastnej skúsenosti dokážeme predísť hrôzam, ktorých sme jeden voči druhému schopní. A presne to majú film a literatúra spoločné - hoci prerozprávavajú svet optikou autora či autorky, dokážu byť nemilosrdne pravdivé. Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť (Doris Lessing, 2017)

Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť

Kniha vyjadrujúca pocity súčasného človeka. Rozporuplný boj medzi starým a novým. Obraz Ameriky, ktorá sa mení pred očami ľudí. Stret “afroameriky” a “bielej byrokracie”, ktorý sa odzrkadľuje v rodinných starostiach i práci. Snaha zachovať z minulosti to, na čom nám záleží a nenechať sa pohltiť moderným konzumom, v ktorom máme stále na dosah všetko, len nie tie pravé hodnoty, ktoré z nás robia osobnosti a ktoré hovoria, kým sme. Hudbou poprepletaná kniha, znejúca z malého obchodíku Brokeland Records, ktorá sa nesie životmi Archyho a Nata, ich minulosťou, súčasnosťou a neistou budúcnosťou. Telegraph Avenue (Chabon Michael, 2014)

Telegraph Avenue