TO

Milosz Czeslaw

Staré „miloszovské“ témy sa práve v knihe To vrátili v celej svojej existenciálnej naliehavosti. Daimonión, ktoré básnik niekedy vyslovene vzýva – „moje daimonión, už štyri týždne si ma nenavštívilo“, čítame v jednej básni z pozostalosti – prerušilo svoje trýznivé mlčanie.

Áno, „starec v okne, ktorý videl veľa miest, / takmer oslobodený sa smeje / a nemá v úmysle sa nikam vracať“, zároveň vyznáva, že jeho „nadšenie chvály života / mohli byť len cvičeniami vo vysokom štýle, / kým pod povrchom bolo TO, čo si netrúfam pomenovať.“ Ono TO sa vo vrcholných Miloszových básňach vyjavuje v prepojení básnického jazyka s teologickým sluchom. Josef Mlejnek


TO je ako výprava kráľovského syna do mesta, v ktorom vidí Skutočný svet: biedu, chorobu, starnutie a smrť. TO môže byť prirovnané k nehybnej tvári niekoho, Kto vie, že navždy zostal sám. Alebo k slovám lekára o neodvratnom konci. Lebo TO znamená naraziť na kamenný múr. A pochopiť, že ten múr neustúpi nijakým našim prosbám. TO (Milosz Czeslaw, 2014)

Ďalšie odporúčania


Vtipnejšia slovenská kniha v tomto roku nevyšla. Čo v tomto roku, celé desaťročia. Podobné veci sa diali, keď Lasica so Satinským s plezírom sebe vlastným napodobňovali Iľfa a Petrova. Majling to zvláda aj úplne sám. Neuveriteľné pozorovacie schopnosti a fortieľ v zachytení nielen najväčších tém klasickej ruskej literatúry, ale aj života ako takého. A k tomu funkčné vulgarizmy a momenty, keď sa budete smiať naozaj nahlas. Veľa, veľmi veľa takýchto momentov. Až má v konečnom dôsledku našinec chuť uveriť tomu, že Daniel by podobným spôsobom s prehľadom zvládol aj napísanie ženského románu pod menom Zuzana Fialová. To by bolo! Ruzká klazika (Daniel Majling, 2017)

Ruzká klazika

Čítam menej, kupujem veľa. Knihy sú moji najlepší priatelia. A k mnohým sa vraciam. V najnovšom vydaní Neviditeľných miest je silná grafická stránka. A v texte, ako sám autor hovorí, sa myšlienky môžu voľne potulovať. Môžete zablúdiť, zastaviť sa na osvieženie, ale aj rýchlo utiecť. Calvinove Neviditeľné mestá, Pamukov Istanbul a Čosi čudné vo mne sú pre mňa najlepšími sprievodcami svetom. Neviditeľné mestá (Italo Calvino , 2016)

Neviditeľné mestá

Ajelet Gundar-Gošen Prebúdzanie levov. Nie preto, že je naša, ale skúsila som a je super. Zaujal ma príbeh zo súčasného Izraela, napísaný tak, že neviem prestať čítať a rozmýšľam, ako by som sa zachovala na mieste hlavnej postavy ja. Rozmýšľam o otázkach ktoré sa  vynárajú medzi riadkami, alebo ich autorka napíše na rovinu. A servítku na ústa si rozhodne nedáva. Neviem ešte, ako príbeh skončí, ale to nie je dôležité. Dôležité je to, čo vo mne zanechá. A to stojí za to. Prebúdzanie levov (Ajelet Gundar-Gošen , 2018)

Prebúdzanie levov