TO

Milosz Czeslaw

Staré „miloszovské“ témy sa práve v knihe To vrátili v celej svojej existenciálnej naliehavosti. Daimonión, ktoré básnik niekedy vyslovene vzýva – „moje daimonión, už štyri týždne si ma nenavštívilo“, čítame v jednej básni z pozostalosti – prerušilo svoje trýznivé mlčanie.

Áno, „starec v okne, ktorý videl veľa miest, / takmer oslobodený sa smeje / a nemá v úmysle sa nikam vracať“, zároveň vyznáva, že jeho „nadšenie chvály života / mohli byť len cvičeniami vo vysokom štýle, / kým pod povrchom bolo TO, čo si netrúfam pomenovať.“ Ono TO sa vo vrcholných Miloszových básňach vyjavuje v prepojení básnického jazyka s teologickým sluchom. Josef Mlejnek


TO je ako výprava kráľovského syna do mesta, v ktorom vidí Skutočný svet: biedu, chorobu, starnutie a smrť. TO môže byť prirovnané k nehybnej tvári niekoho, Kto vie, že navždy zostal sám. Alebo k slovám lekára o neodvratnom konci. Lebo TO znamená naraziť na kamenný múr. A pochopiť, že ten múr neustúpi nijakým našim prosbám. TO (Milosz Czeslaw, 2014)

Ďalšie odporúčania


Jiřina Šiklová posielala listy z väzenia z Ruzyně svojím deťom a rodine v rokoch 1981 až 1982. Je v nich skĺbená hlboká láska matky a žiaľ z násilného odlúčenia. Listy sú často kontemplatívne, lebo vo väzení je čas jedinou výplatou. Jiřina milovala život, a preto ho vedela žiť "naplno" aj v komunistickom väzení, kde sa iní trápili. Ako sociologička sa v novej životnej role mohla obuť do topánok väznených a opísať svet z opačnej strany múra. Omlouvám se za svou nepřítomnost. Dopisy z Ruzyně 1981-1982 (Jiřina Šiklová, 2015)

Omlouvám se za svou nepřítomnost. Dopisy z Ruzyně 1981-1982

Kniha je venovaná všetkým, ktorí sú už „unavení a otrávení z toho, že sú stále unavení a otrávení“. Vedeli ste, že spánková deprivácia napokon vedie k poruchám priestorovej pamäti, depresii, srdcovo-cievnym problémom, nárastu hmotnosti? V staroveku bol spánok uctievaný. Ľudia si cenili rytmus, ktorý prináša do každodenného života. Spánok predstavoval vstupnú bránu k niečomu väčšiemu, než sme my sami, bol vnímaný ako zdroj telesnej a duchovnej výživy. Až dnešná uponáhľaná doba priniesla mylný dojem, že spánok je stratený čas, ktorým si ukrajujeme z aktívneho života. Spisovateľka a zakladateľka mediálnej skupiny Huffington Post Arianna Huffingtonová potrebovala osobnú skúsenosť úplného vyhorenia a kolapsu, aby začala uvažovať o dôležitosti spánku pre plnohodnotný život. O svojej skúsenosti napísala knihu o mnohofarebných súvislostiach spánku: o jeho histórii, o spánku a športe, o snívaní, o meditáciách, o spánkovej revolúcii v hoteloch. Kniha je plná neznámych faktov. Pri jej čítaní nezaspíte. Spánková revoluce (Huffingtonová Arian, 2017)

Spánková revoluce

Síce smutné, ale pritom krásne čítanie. Hneď na prvej strane útleho románu zistí Arvidova matka, že má rakovinu a odchádza na malý ostrov, kde kedysi celá rodina trávila dovolenku. Arvid cestuje za ňou, no vo svojom vnútri cestuje časom a spomína na menej či viac dôležité okamihy svojho života, ktorý je síce inak, ako ten matkin, ale tiež v troskách. Rieka času tečie neúprosne a obaja hľadajú cestu k tomu druhému i cestu k pochopeniu svojich vlastných životov. Pettersona som predtým nepoznal, no už chápem, prečo dostal za túto knihu najprestížnejšie ocenenie za knihu v niektorom zo severských jazykov – Literárnu cenu Severskej rady. Vnútri mi ešte dlho zostal smutnokrásny pocit. Proklínám řeku času (Petterson Per, 2015)