Svět bez Boha

Anselm Grün, Tomáš Halík

Benediktínsky mních Anselm Grün a český filozof náboženstva Tomáš Halík napísali spoločnú knihu. Patria k najčítanejším autorom súčasnej spirituálnej literatúry v Európe.

V knihe sa z rôznych uhlov, daných rozdielnym typom životného príbehu a prostredia, v ktorom vyrastali, zamýšľajú nad možným prínosom ateizmu pre prehĺbenie kresťanskej viery. Rozlišujú rôzne druhy náboženskosti a rôzne druhy neviery. Zameriavajú sa predovšetkým na "ateizmus bolesti", ktorému konfrontácia s tragikou a zložitosťou dnešného sveta nedovoľuje nekriticky prijať tradičné poňatie Boha ako všemocného režiséra sveta, ale aj na "apateismus", dnes rozšírenú ľahostajnosť nielen voči náboženstvu, ale i voči otázkam, ktoré formuluje viera. Zhodujú sa v názore, že živá viera v krízach zreje a je schopná "objať" a integrovať aj onú skúsenosť, z ktorej vyrastal kritický ateizmus.


Pre mňa osobne určite prekvapujúci a zároveň inšpirujúci dialóg dvoch autorov, duchovných osobností, od ktorých som čítal pomerne veľa kníh. Synergia ich myšlienok prináša zaujímavú a ešte inú rovinu, do ich už pre mňa známych motívov, myšlienok, vhľadov a skúseností. Svet pochybností, kríz, otázok a momentov, keď nevieme, ale len hľadáme, sa zdá byť podstatou nie len poznania, ale aj duchovného vedomia. To, čo je pre mňa prekvapujúce, je aktuálnosť nie len myšlienok, ale aj jazyka. Odporúčam pre každého, vrátane agnostikov či ateistov, ale mimoriadne inšpiratívne najmä pre tých, ktorí nevedia čo ďalej so svojou vierou, a zmietajú ich pochybnosti rôzneho druhu. Svět bez Boha ( Anselm Grün, Tomáš Halík , 2017)

Ďalšie odporúčania


Choroba, staroba, smrť. Napriek týmto ústredným témam štyroch Sacksových esejí je Vďačnosť pôvabná a krásna. V jednej z nich vyjadruje radosť z toho, že nie je mŕtvy, že je jednoducho vo svojich osemdesiatich rokoch šťastný, že žije, a to aj napriek tomu, čo všetko ľutuje – premrhaný čas či svoju plachosť. Konštatuje, že netúži po nesmrteľnosti, chce len to, aby niektoré jeho knihy prehovárali k čitateľom aj po jeho smrti. Z jeho slov cítiť vyrovnanosť, jas a pokoj, a hoci vraví, že sa vzdialil svojmu životu, nie je to nič negatívne – intenzívne ho prežíva a uvedomuje si jeho prepojenosť. Cítiť aj smútok spôsobený stratou nenahraditeľných blízkych priateľov a vrstovníkov. Básnik medicíny Oliver Sacks píše nádherne o vďačnosti. Veď mal vzťah so svetom, ten špeciálny vzťah tých, čo píšu a čítajú. Vďačnosť (Sacks Oliver, 2016)

Vďačnosť

Ťažko nájsť slová, ktoré by opísali výnimočnosť a silu Žo Langerovej a jej príbehu.  Odkaz, ktorý v sebe nesie mrazivé dôkazy doby ničiacej akékoľvek ľudské hodnoty  v mene falošných ideálov, je viac ako len mementom. A najmä v súčasnosti... Vtedy v Bratislave. Môj život s Oskarom L. (Langerová Žo, 2015)


Leitmotívom kultúry svojpomocou je aktuálne hojne forsírovaný fenomén DIY – Do It Yourself, čiže urob si sám, čo v kontextoch vymedzených knižkou znamená urob si kultúru. Lebo presne to sa na platforme subkultúr dialo v totalitnej minulosti aj v čerstvo slobodných deväťdesiatych rokoch a vlastne sa deje i dnes. Najväčšou devízou knižky Kultura svépomocí je práve akési čitateľské rozpamätávanie sa na „subkultúrne“ pomery v Československu osemdesiatych a prvej polovice deväťdesiatych rokov. A keďže ide o poctivú vedeckú prácu, opretú o veľmi solídne faktické základy, ono rozpamätávanie sa nemá charakter súkromného až intímneho osobného spomínania, ale ide v ňom o vytváranie komplexného obrazu nedávnej minulosti s dôrazom na mimoriadnu funkciu subkultúr. Ziny a fanziny, nahrávky, záznamy koncertov, predaj merchandisingu a tak ďalej, to všetko v prostredí totality, v ktorej sa nemohlo takmer nič a predsa sa dialo. A potom bezprostredne na začiatku deväťdesiatych rokov, keď sa zrazu mohlo všetko, a tak napríklad otvorene neonacistické kapely vydávali albumy u veľkých vydavateľov. Fascinujúce čítanie nielen pre pamätníkov, doslova a do písmena radostná veda. Kultura svépomocí (Ondřej Daniel (ed.), kolektív autorov, 2017)

Kultura svépomocí