Ruzká klazika

Daniel Majling

Knižný trh zaplavili lacné “fejky” známych autorov. Dostojevzski, Tolsztoi, či Toorgenef sú lacné náhrady trvalých literárnych hodnôt pre ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť čítať skutočnú, čitateľsky náročnú ruskú klasiku.


Vtipnejšia slovenská kniha v tomto roku nevyšla. Čo v tomto roku, celé desaťročia. Podobné veci sa diali, keď Lasica so Satinským s plezírom sebe vlastným napodobňovali Iľfa a Petrova. Majling to zvláda aj úplne sám. Neuveriteľné pozorovacie schopnosti a fortieľ v zachytení nielen najväčších tém klasickej ruskej literatúry, ale aj života ako takého. A k tomu funkčné vulgarizmy a momenty, keď sa budete smiať naozaj nahlas. Veľa, veľmi veľa takýchto momentov. Až má v konečnom dôsledku našinec chuť uveriť tomu, že Daniel by podobným spôsobom s prehľadom zvládol aj napísanie ženského románu pod menom Zuzana Fialová. To by bolo! Ruzká klazika (Daniel Majling, 2017)


Tak sa nám lacné kópie originálov a svetových značiek zjavili už aj na pultoch kníhkupectiev. Toorgenef či Tolsztoi. Aj tu sa riešia tie najväčšie témy, ako je láska a smrť a nepochybujem, že aj tieto poviedky budú vyvolávať vášnivé debaty o osudoch a etike hlavných postáv. Že je to len "fejk"? Neverte tomu, je to originálne a zábavné. Už teraz sa teším na ďalšiu knihu Daniela Majlinga Ruzká klazika (Daniel Majling, 2017)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Anasoft litera: daniel Majling - Ruzká klazika

Monika Kompaníková

Istý tunajší literát - ako ho v predslove nazýva Ján Štrasser - sa zapojil do celosvetovej siete falšovateľov diel ruskej klasiky a nečakane to dotiahol až do desiatky prestížnej slovenskej literárnej ceny Anasoft litera. Chudák falšovateľ vraj zomrel na zápal pľúc a Daniel Majling, ktorý tie vydarenejšie kúsky zozbieral a vydal pod názvom Ruzká klazika, s nimi žne slávu. Nech sa páči, ďalšia ukážka z desiatky najlepších kníh vydaných v roku 2017. Viac.

Daniel Majling: Zóna

Monika Kompaníková

"Mnohé životné situácie pred vás kladú otázku: Kto som? Kto naozaj som vo svojej podstate? A kým sa stávam v zlomových, existenciálnych situáciách? Ale až v Lučenci si uvedomíte, že otázka vašej identity sa začína niekde inde. Až tu sa prestanete pýtať: Kto som? A namiesto toho si začnete klásť oveľa nástojčivejšiu otázku: Prečo tu? Prečo práve tu?!" povedal údajne Jean Paul Sartre v príhovore, ktorý počas svojej prvej návštevy Československa v roku 1963 predniesol pri Timravinom pomníku v Lučenci. A v takonto podobnom duchu sa nesie aj nový komix Daniela Majlinga, autora skvelého komiksu Rudo, zbierky poviedok Ruzká klazika a dramaturga Slovenského národného divadla. Nový komiks Zóna sa odohráva niekde medzi Londýnom a Rimavskou Sobotou na území tajuplného Gemera. Viac.


Ďalšie odporúčania


Posledné okamihy pred stratou nevinnosti, keď sa ešte zdá, že všetko je možné. Básnik, maliar, hudobný skladateľ a geniálny lekár sa hrajú s nadšením mladých levíčat. Už sa však rysujú ostré rezáky a na naťahujúcej sa, hladiacej ruke zostávajú krvácajúce ranky po pazúroch.Kniha Floriana Illiesa patrí medzi neskutočné knihy. Počas čítania knihy mladého nemeckého kunsthistorika som neustále chodil k počítaču a CD prehrávaču. Illies totiž so strhujúcou prostotou píše o kresbách a maľbách Maleviča, Oskara Kokoschku, Gustava Klimta či Egona Schiela a ja cítim nutkanie ihneď si to-ktoré dielo pozrieť. Utekám k počítaču, kliknem na daný obraz a skvelý zážitok z čítania sa snažím vystupňovať vizuálnym zážitkom. A keď píše o škandáloch Mahlera, Schönberga či Stravinského, zapínam CD prehrávač a počúvam hudbu, aby bol zážitok dokonalý. Florian Illies vovádza čitateľa do zázračného sveta, v ktorom sa ako nemí sprievodcovia Prousta, Kafku, Joycea, Georga Trakla, Thomasa Manna či Sigmunda Freuda potulujeme od Paríža cez Londýn a Prahu až po Benátky, spoločne hľadáme šťastie s poetkou zázrakov Elsou Lasker-Schülerovou a nazrieme aj do salónu Coco Chanel. Na okamih sa však v obraze zjaví Hitlerova tvár, Stalinove fúzy či odhodlaný pohľad pruských junkerov. V roku 1913 sa Hitler ešte trápi so svojimi obrazmi, Stalin ešte len plánuje budúcnosť, pruskí dôstojníci sa ešte nahí kúpu v horúcom lete a „nevinnými“ výstrelmi šampanského vítajú rok 1914. Rok, ktorým sa v podstate začalo skutočné 20. storočie. Kniha Floriana Illiesa predstavuje zázračný svet, no z diela okoreneného mnohými citátmi som si najviac zapamätal poznámku Maxa Beckmanna: Človek je prvotriedna sviňa a aj ňou zostane. 1913. Léto jednoho století (Illies Florian, 2013)

1913. Léto jednoho století

Miroslav Petříček písal v denníku Lidové noviny v rokoch 1995-1996 krátke filozofické eseje. Ich spojenie so žurnalistikou bolo šťastnou a neopakovateľnou náhodou. Peter Michalovič ich prepojil s obrazmi Rudolfa Filu, a to bola druhá šťastná náhoda. V roku 2003 vyšlo bibliofilské vydanie knihy u Kaliho Kertésza Bagalu, v roku 2015 vo vydavateľstve Slovart jej druhé vydanie. Medzi Filovými obrazmi a Petříčkovými textami vznikli súbežné, synoptické korešpondencie, Petříček by ich nazval morfickými rezonanciami. To bola tretia šťastná náhoda. Vnikla krásna a múdra kniha, ktorú si otváram vždy, keď sa chcem potešiť a poučiť. Obraz a slovo. Slovo a obraz. (Miroslav Petríček, Rudolf Fila , 2014)

Obraz a slovo. Slovo a obraz.

Čítal som už viacero detských detektívok, ale nepáčilo sa mi, že boli až veľmi detské a iba málo napínavé. Séria o Kallem Blomkvistovi je iná. Od začiatku je dostatočne záhadná a v niektorých častiach aj strašidelná. Pri knihe som sa takto ešte nebál. Bavilo ma, že hlavný hrdina je chalan v mojom veku a pritom je detektív. Detektív Blomkvist a Rasmus (Lindgrenová Astrid, 2015)