Roztratení Nemci Roztratení Nemci Roztratení Nemci

Roztratení Nemci

Karl-Markus Gauss

Všade tu žijú roztrúsené a zabudnuté nemecké menšiny, po stopách ktorých sa vybral rakúsky spisovateľ a reportér Karl-Markus Gauss. Roztratení Nemci, to je vzrušujúca a zároveň smutná kniha o osudoch ľudí žijúcich na periférii sveta i o nacionalizme, ktorý je hybnou, ale aj zhubnou silou histórie mnohých krajín. V komplikovaných dejinách strednej a východnej Európy to platí dvojnásobne. Gaussova kniha síce rozpráva predovšetkým o Nemcoch a nemeckých menšinách, nemilosrdné dejinné zrkadlo však nastavuje aj nám, Slovákom. Čo zistil v Levoči a čo v Spišskej Sobote? Možno aj to, ako sa vyrovnať s vlastnou minulosťou i s pojmami ako národ a národnosť. Kniha Karla-Markusa Gaussa Roztratení Nemci vychádza v preklade Petry Thomay.

.


"Pche, Gelnica. Smolník si treba ísť pozrieť, Smolník!" Hovorí kedysi pred rokom 2005 na ulici v Mníšku nad Hnilcom starší pán rakúskemu spisovateľovi Gaussovi. V miestnom rozhlase hrá Smetana alebo Dvořák. Ja mám v tomto momente naotvárané záložky s Google street view a prechádzam Chmeľnicu, Nálepkovo, Hniezdne, Huncovce a Švedlár. Karl-Markus Gauss totiž prešiel dediny a mestá s historickými nemeckými menšinami a svoje zážitky veľmi láskavo spísal do knižky Roztratení Nemci. Celá tretina knihy je pritom o území toho, čo si tieto desaťročia nazývame Slovensko. Zvyšok je o Litve a Ukrajine. Rozumiem, že mám pre lokálnu históriu možno kúsok väčšie nadšenie, ale to len preto, že čím viac viem, tým mi príde smiešnejšie aké zaujímavé a farebné veci nevieme o miestach, kde žijeme. 'Kýže Slovák si ty? Odsunutý, alebo si odsúval? Nikto nevie. Rakušák akýsi, Gauss, ale v knižke chytá všetko, čo je aktuálne aj dnes. O tom ako Maďari nadávali na sedliackych Slovákov, Slováci na arogantných Maďarov, Nemci na zlodejských Slovákov a všetci na Rómov. Rovnako sa dozviete aj také nie nepotrebné veci, ako že chmeľničtina je od potokš vzdialená asi ako holandčina od nemčiny. Celé je to aj o tom, ako samých seba udržujeme v nevedomosti, aby sa náhodou neroznieslo, že storočia tu ľudia hľadali náboženskú slobodu, živobytie a veru ju aj našli. A celé sa to mohlo diať po rusnácky, maďarsky, chmeľnicky, slovensky, a všelijak inak. (miesto: Smolník) "Má to byť veľká omšam ale kňaz všetko, čo robí vykladá po slovensky?" "No a mala by byť teda omša po nemecky alebo po mantácky?Veď sama vravíte, že by mu potom už skoro nikto nerozumel." "Nie po nemecky, ani po mantácky, ani po slovensky." "Ale?" Všetko sa to dozviete v Absynt - reportážna literatúra / Roztratení Nemci, K-M. Gauss, preklad P. Thomay Potrebujete zakúpiť, hutná láskavá a realistická reportáž. Treba proste. Roztratení Nemci (Karl-Markus Gauss , 2017)

Ďalšie odporúčania


Básnik, spisovateľ, prekladateľ, mystifikátor, priekopník happeningu i chartista Eugen Brikcius sa rozhodol napísať autobiografický román. Lenže na niečo také banálne, ako sú klasické memoáre, by sa on nepodujal, a tak si to odniesol Odyseus a jeho notoricky známy mýtus. Autor tu do krásnej literatúry priekopnícky zakomponoval teóriu tzv. predmetného a nepredmetného konania. Nevyhnutný rýchlokurz: Kým predmetné konanie, ak to vztiahneme na interpretáciu mýtov, spočíva v ich kopírovaní a ustrnutí v stereotypoch (a tým vylučuje vznik niečoho nového), naopak nepredmetné konanie značí zaobchádzať s nimi akoby neboli mýtmi, akoby boli opakom seba samého. Brikcius teda predmetný odyseovský mýtus veselo „znepredmetňuje“, mieša realitu s fikciou, a tak popri skutočných historkách s plejádou priateľov (Stankovič, Hrabal, Havel, Jirous a mnoho iných) sa v románe aktívne prejavujú aj Freud, Tzara, Joyce a spol. A aby toho nebolo málo, pri nepredmetnom písaní sa nevie, čo sa stane, nevie to čitateľ, ale hlavne, nevie to ani autor. Všetko má otvorený koniec, čo sa nám pri románe s prvkami autobiografie môže zdať trochu zvláštne, no Brikcius to považuje za prednosť. Vie prečo, a aj to majstrovsky dokazuje. Invenčná literárna prechádzka invenčným životom renesančného intelektuála. Nepředmětná Odyssea (Eugen Brikcius , 2016)


Texty Simone Weilovej má už dlhší čas inšpirujú. Simone spája záujem o slobodnú spoločnosť s otázkami ľudskej existencie, prísny realizmus s hlbokou mystikou. Toto je už štvrtá kniha, v slovenskom preklade. M. M. Dayová nás pôsobivým spôsobom prevádza krátkym životom a myšlienkovým svetom Simony Weil. Rozoberá jej základné dielo O Slobodnej spoločnosti, ktoré ešte do slovenčiny preložené nebolo. Kniha obsahuje dva Simonine listy i Weilovej eseje zaoberajúce sa vierou, spiritualitou a láskou k Bohu. Albert Camus Simonu Weil označil za jediného veľkého ducha našich čias. Ak pre nič iné, aspoň pre toto je dobré čítať Simonu Weilovú. Simone Weilová. List Joeovi Bousquetovi a iné texty ( Marie-Madeleine Davyová , Simone Weilová , 2017)

Simone Weilová. List Joeovi Bousquetovi a iné texty

Pôsobivý, mnohými superlatívmi a cenami ovenčený debut mladej Američanky ghanského pôvodu Yai Gyasi (nar. 1989) ma mimoriadne silne oslovil. Dokazuje, že dobrá literatúra často rozpovie o dejinách viac ako stoh historických traktátov. V prvej vetve rodostromu dvoch dcér ženy z kmeňa Ašantov sa zrkadlia dejiny Ghany: kmeňové vojny, obchod s otrokmi, spolužitie i zrážky s britskými kolonizátormi, boj za nezávislosť a ghanský dnešok. Druhú zo sestier zavliekli ako otrokyňu do Ameriky; príbehy jej vetvy rodu zosobňujú neľahké osudy Afroameričanov: na plantážach amerického Juhu, v lodeniciach Marylandu, uhoľných baniach Alabamy, džezových kluboch a drogových brlohoch Harlemu prvej polovice 20. storočia aj v súčasných Spojených štátoch. Návrat domů (Yaa Gyasi , 2016)

Návrat domů