Řeka, která teče pozpátku Řeka, která teče pozpátku Řeka, která teče pozpátku

Řeka, která teče pozpátku

Jean-Claude Mourlevat

Románový príbeh dvoch osamelých detí; Tomek má jediného priateľa, starého, múdreho dedinského pisára, Hannah miluje svojho do žltomodra sfarbeného vtáčika, jedinú pamiatku po mŕtvom otcovi. Týto dvaja sa na chvíľu stretnú v Tomkovom obchodíku, kde chce Hannah kúpiť živú vodu z rieky Kžar...


Fanúšikovia rozprávok, veľkí aj malí, si prídu na svoje. Ak chcete mať krásne sny, nechajte do seba vsúpiť príbeh, ktorý sa začína takto: „Tento příběh sa odehrává v době, kdy ještě život nebyl tak pohodlný jako v současné době. Neexistovaly televizní soutěže ani auta s airbagy ani mamutí obchody. Lidé dokonce ještě neznali mobily! Ale už tenkrát byly duhy po dešti, meruňková marmeláda s mandlemi a improvizované pulnoční koupání, zkrátka všechno, čeho si považujeme dodnes. Ale bylo také bohužel trápení z lásky a senná rýma, proti které se dodnes nenašel opravdu účinný prostředek. Bylo to zkrátka ... kdysi." Řeka, která teče pozpátku (Jean-Claude Mourlevat, 2016)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Nočný stolík plný kníh, ktoré nedajú zaspať

Martina Jánošíková/ Edudrama

Niektorým deťom sa do čítania veľmi nechce. No sú príbehy vďaka ktorým sa deti stávajú závislé od večerného čítania a ktoré im otvoria krásny svet kníh. Sú plné krásnych obrazov a slov. Pokúsili sme sa také knihy nájsť, rozdelili sme ich podľa veku, čo je pri detských knihách veľmi dôležité a našli sme aj návod ako s takými knižkami pracovať. Tým najmenším môžete pomocou knižiek rozprávať aj vy, pre tých väčších máme príbehy plné svojskej poetiky, fantázie a dobrodružstva. Nezabudli sme ani na dlhé cesty autom a ani na dospelákov. Viac.

Nočný stolík plný kníh, ktoré nedajú zaspať

Martina Jánošíková/ Edudrama

Niektorým deťom sa do čítania veľmi nechce. No sú príbehy vďaka ktorým sa deti stávajú závislé od večerného čítania a ktoré im otvoria krásny svet kníh. Sú plné krásnych obrazov a slov. Pokúsili sme sa také knihy nájsť, rozdelili sme ich podľa veku, čo je pri detských knihách veľmi dôležité a našli sme aj návod ako s takými knižkami pracovať. Tým najmenším môžete pomocou knižiek rozprávať aj vy, pre tých väčších máme príbehy plné svojskej poetiky, fantázie a dobrodružstva. Nezabudli sme ani na dlhé cesty autom a ani na dospelákov. Viac.


Ďalšie odporúčania


Uspávanka od francúzsko-marockej autorky Leily Slimani, za ktorý dostala v 2016 Goncourtovu cenu, vyšla úplne čerstvo v Inaque v preklade Ane Ostrihoňovej. Popri tomto takmer psychothrilleri otvorila zásadné témy, ako sú výchova detí v západnej spoločnosti, úloha, funkčnosť a fungovanie rodiny, zmysel manželstva a rodičovstva. Páči sa mi, že je Slimani spoločensko-kritická, poukazuje na triedne nerovnosti a aj z nich vyplývajúce závislosti a povrchnosti dnešného západného fungovania sveta. Zároveň sa Slimani svojskou ostrou poetikou podarilo vynikajúco vystavať fiktívny príbeh na skutočnej tragickej udalosti vraždy detí ich pestúnkou. Uspávanka ma rozhodne neuspala, ba naopak. A nezaspať je dobre. Veľmi sa teším, že ju môžeme čítať aj v slovenčine. Uspávanka (Leila Slimani, 2017)

Uspávanka

Po smutnokrásnom Raji a Pekle mi Artforum do cesty prinieslo aj Letné svetlo. Autor nás vnáša do príbehov obyvateľov malej islandskej dediny. Aj s humorom a bez priklášení, zároveň neuveriteľne krásne Stefánssonovsko poeticky. Osudy obyvateľov, ktoré autor rozpráva prostredníctvom kolektívneho vedomia v prvej osobe plurálu, sa prelínajú a organicky vplietajú do dúm o živote i smrti a čítajú sa ako mäkké maslo. V skvelom preklade Zuzany Stankovitsovej som ju čítala práve v čase, keď som žila na Islande. Vnútorné pousmievania sa, melancholické snenia a zamyslenia sa pri tejto knihe sú, myslím, pre nadchádzajúce večery jesenné, keď letného svetla ubúda, ozajstným pohladením duše. Letné svetlo a potom príde noc (Jón Kalman Stefánsson, 2014)

Letné svetlo a potom príde noc

Čítať eseje o biológií v dobe plnej politického napätia bolo pre mňa neuveriteľnou úľavou a tak ako správne eseje vedia, rozdúchali vo mne veselý tanec radostných myšlienok! G.Schatz dokáže na krátkej ploche skvelo a zrozumiteľne priblížiť laickému čitateľovi neviditeľný svet mikrobiológie a navrch svojej správy podáva jasnú i prekvapivú ideu plnú ľudskosti. Jednou z tém je ľudská prirodzenosť stavať svoju dôležitosť nad prírodu a pritom, ako píše Schatz: „Kto svojmu ja prikladá dôležitosť a nedôverčivo stráži svoje hranice, zatvára oči pred rozmanitosťou sveta a tak vlastne pred samým sebou a toto platí aj pre jednotlivcov, aj pre národy či kultúry.“ O tom, že náš svet a človek už dávno nie je stredom vesmíru, a že pre človeka je najdôležitejší človek, ako aj, že smrť nie je koniec nášho osudu, sa dá a môže čítať, pretože práve najroztúženejším a najväčším frajerom je tu sám život. Na záver, aby som nezabudol, ó život, odpusť, vieme o tebe tak málo a žijeme tak, že ťa stále nechtiac prehliadame. Kouzelná zahrada biologie (Gottfried Schatz , 2017)

Kouzelná zahrada biologie