Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy

Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy

Iris Kopcsayová a Pavel Branko

Kniha rozhovorov obsahuje debaty na spoločenské, politické a filozofické témy: o konzumnej spoločnosti, utečencoch, slovenskom štáte, o viere v boha, ateizme, eutanázii, či zmysle života. Odkrýva Brankove názory aj na osobnejšie otázky, ako vernosť, láska, manželstvo, problematický vzťah k ženám aj jeho neuróza.

.


Mnohí ho poznajú ako nestora slovenskej filmovej kritiky. Iní ako človeka, ktorý bol počas vojny v odboji a na jej sklonku bojoval o prežitie v koncentráku. Pre mňa je Pavel Branko v prvom rade symbolom životnej skúsenosti, a práve táto skúsenosť a múdrosť ma pritiahla ku knihe rozhovorov Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy. Konzumná spoločnosť, utečenci, slovenský štát, viera v Boha, ateizmus, eutanázia, populačná explózia či zmysel života. Všetko sú to témy, ktoré často polarizujú spoločnosť. Branko však po čitateľovi nehádže dlažobné kocky, nie je vulgárny, nezosmiešňuje a neironizuje. Namiesto toho sa nám prihovára vľúdnym jazykom. Nemusíme s ním vo všetkom súhlasiť, ale jeho názorom by sme mali dať minimálne šancu. Občas je fajn opustiť homogénnu bublinu, v ktorej žijeme a spoznávať aj iné pohľady na svet a život v ňom. Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy (Iris Kopcsayová a Pavel Branko , 2017)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy

Ivan Stodola

Iris Kopcsayová uskutočnila sériu rozhovorov s vzácnou osobnosťou – publicistom, prekladateľom a široko rozhľadeným intelektuálom Pavlom Brankom. Vydavateľstvo Marenčin PT v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom nám ich prináša v knižnej podobe pod názvom Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy. Viac.

Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy

Ivan Stodola

Iris Kopcsayová uskutočnila sériu rozhovorov s vzácnou osobnosťou – publicistom, prekladateľom a široko rozhľadeným intelektuálom Pavlom Brankom. Vydavateľstvo Marenčin PT v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom nám ich prináša v knižnej podobe pod názvom Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy. Viac.


Ďalšie odporúčania


Fanúšikovia rozprávok, veľkí aj malí, si prídu na svoje. Ak chcete mať krásne sny, nechajte do seba vsúpiť príbeh, ktorý sa začína takto: „Tento příběh sa odehrává v době, kdy ještě život nebyl tak pohodlný jako v současné době. Neexistovaly televizní soutěže ani auta s airbagy ani mamutí obchody. Lidé dokonce ještě neznali mobily! Ale už tenkrát byly duhy po dešti, meruňková marmeláda s mandlemi a improvizované pulnoční koupání, zkrátka všechno, čeho si považujeme dodnes. Ale bylo také bohužel trápení z lásky a senná rýma, proti které se dodnes nenašel opravdu účinný prostředek. Bylo to zkrátka ... kdysi." Řeka, která teče pozpátku (Jean-Claude Mourlevat, 2016)

Řeka, která teče pozpátku

Vždy som rád, keď môžem dať tip na slovenskú knihu. A Zadné izby ma oslovili ako máloktorý domáci debut. Bariccovsky malebný štýl, silné, vtipné, no nie prvoplánové bonmoty a príbehy o tom, čo skrývame v zadných izbách svojej mysle, sú skutočne príjemným čítaním. Zadné izby (Sabuchová Alena, 2016)

Zadné izby

Ak by som mal odporučiť nejakú knihu, určite by šlo o útly text poľského reportéra Wojciecha Tochmana Akoby si kameň jedla. Tradícia reportážnej literatúry je na Slovensku neveľká, ba povedal by som skoro žiadna. Aj preto sa pre mňa táto knižka stala objavom nielen sama sebou, ale i sprostredkovaním informácií o vydavateľstve Absynt. Kniha samotná je svedectvom o vojne na Balkáne, ktorá sa diala v čase, keď som ja študoval na strednej škole v pokoji a bezpečí šťastného dospievania. Na základe výskumu poľskej antropologičky, ktorá sa podľa kostí snaží identifikovať pozostatky mŕtvych z vojny v Bosne a Srbsku na začiatku 90. rokov 20. storočia, spoznávame príbehy jednotlivcov, obetí, svedkov, pozostalých, všetkých tých, ktorých vojna o akékoľvek šťastie pripravila. Avšak nielen o šťastie, ale aj o akúkoľvek pozitívnu víziu budúcnosti. Ocitáme sa v Srbsku a Bosne pár rokov po vojne vo svete, ktorý vojnou poznačený ostal viac, než si dokážeme predstaviť. Toto svedectvo je vzácnym dokumentom, ktorý jednoduchým jazykom a vecným postojom autora podáva správu o čomsi, čo sa nás dotýka oveľa viac, než si pripúšťame. Akoby si kameň jedla (Tochman Wojciech, 2015)