Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy

Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy

Iris Kopcsayová a Pavel Branko

Kniha rozhovorov obsahuje debaty na spoločenské, politické a filozofické témy: o konzumnej spoločnosti, utečencoch, slovenskom štáte, o viere v boha, ateizme, eutanázii, či zmysle života. Odkrýva Brankove názory aj na osobnejšie otázky, ako vernosť, láska, manželstvo, problematický vzťah k ženám aj jeho neuróza.

.


Mnohí ho poznajú ako nestora slovenskej filmovej kritiky. Iní ako človeka, ktorý bol počas vojny v odboji a na jej sklonku bojoval o prežitie v koncentráku. Pre mňa je Pavel Branko v prvom rade symbolom životnej skúsenosti, a práve táto skúsenosť a múdrosť ma pritiahla ku knihe rozhovorov Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy. Konzumná spoločnosť, utečenci, slovenský štát, viera v Boha, ateizmus, eutanázia, populačná explózia či zmysel života. Všetko sú to témy, ktoré často polarizujú spoločnosť. Branko však po čitateľovi nehádže dlažobné kocky, nie je vulgárny, nezosmiešňuje a neironizuje. Namiesto toho sa nám prihovára vľúdnym jazykom. Nemusíme s ním vo všetkom súhlasiť, ale jeho názorom by sme mali dať minimálne šancu. Občas je fajn opustiť homogénnu bublinu, v ktorej žijeme a spoznávať aj iné pohľady na svet a život v ňom. Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy (Iris Kopcsayová a Pavel Branko , 2017)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy

Ivan Stodola

Iris Kopcsayová uskutočnila sériu rozhovorov s vzácnou osobnosťou – publicistom, prekladateľom a široko rozhľadeným intelektuálom Pavlom Brankom. Vydavateľstvo Marenčin PT v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom nám ich prináša v knižnej podobe pod názvom Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy. Viac.

Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy

Ivan Stodola

Iris Kopcsayová uskutočnila sériu rozhovorov s vzácnou osobnosťou – publicistom, prekladateľom a široko rozhľadeným intelektuálom Pavlom Brankom. Vydavateľstvo Marenčin PT v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom nám ich prináša v knižnej podobe pod názvom Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy. Viac.


Ďalšie odporúčania


Keď odvšadiaľ počuť hluk nezastaviteľných myšlienok, brušká mojich prstov podvedome siahajú po knihách, v ktorých sa zdanlivo nič nedeje. Ktoré si len tak potichu plynú a práve svojou mlčanlivosťou ma lákajú až magickým spôsobom. To je aj prípad knihy Kočičí host. V nej Takaši Hiraide svojským výberom priam "duše pohládzajúcej" lexiky od prvej strany vytvára pokojnú atmosféru a ani nevieš ako, zrazu sedíš v záhrade domu v nerušnej uličke, juhozápadne od štvrti Šindžuku, a k nohám sa ti túli jemná srsť mačiatka Čibi. Kniha si podmaní nielen všetkých japanofilov a milovníkov mačiek, no svojím intenzívnym pôsobením na všetky zmysly aj človeka hľadajúceho "poetickosť života". Tá je prítomná až do samého záveru, v ktorom nejeden čitateľ môže nadobudnúť pocit, že práve potichu plynúci a premýšľavý dej bez zvratov a dramatických peripetií sa ho dotkol akosi intenzívnejšie. A k tomu ten design obálky! Kočičí host (Takaši Hiraide , 2016)

Kočičí host

Peter Milčák a Marek Ormandík, editory knihy Ako sa číta obraz, pripravili zaujímavý multigeneračný výber slovenských umelcov, ktorí vlastnými slovami opisujú a analyzujú svoje výtvarné dielo. Medzi oslovenými autormi, ako Rudolf Sikora, Miroslav Cipár, Daniel Fischer či Roman Ondák, som sa ocitla aj ja a tak som získala príležitosť vyskúšať si, aké náročné môže byť verbalizovať výtvarný obraz pre čitateľov / divákov. Rôzne interpretácie konkrétneho umeleckého diela kritikom, divákom a samotným autorom sa môžu natoľko rozchádzať, že je niekedy ťažké určiť, či hovoria o rovnakom diele. Autorská interpretácia však odhaľuje vnútorné nastavenie umelca a jeho uvažovanie pri tvorbe. Ako sa číta obraz (Peter Milčák, Marek Ormandík (eds.), 2017)

Ako sa číta obraz

Román amerického prozaika Anthonyho Doerra je ako fotoalbum doby vytrhnutej zo svojich pántov. Paralelne sa vyvíjajúce príbehy slepého francúzskeho dievčaťa Marie-Laure a nemeckej siroty Wernera, ktorý zasvätí svoju technologickú vášeň nacistickej armáde, detailne a citlivo mapujú svet pred i počas apokalypsy druhej svetovej vojny a prinášajú sentimentálne, ale dôležité posolstvo o nevyhnutnosti ľudskosti v neľudských trajektóriách dejín. Krásne napísané, komponované v drobných kapitolách, plné obrazov a fragmentov, kruté i empatické, nachádzajúce svetlo aj tam, kde zavládla tma a ľudská hlúposť. Príbeh, sledujúci vratký svet, ktorý sa preklopí do vojnového chaosu je dnes vzhľadom na všadeprítomný hnev a vzrastajúcu fašizáciu Slovenska aktuálnejší a dôležitejší, než kedykoľvek predtým. Svetlo, ktoré nevidíme (Doerr Anthony, 2016)

Svetlo, ktoré nevidíme