Opuštěná společnost Opuštěná společnost Opuštěná společnost

Opuštěná společnost

Erik Tabery

Žijeme v čase, keď má jeden falošný príspevok na Twitteri alebo Facebooku väčší vplyv ako systematická práca investigatívnych novinárov. Populisti, ktorí zbierajú body kritikou "systému" hoci sami sa dlhodobo tešia z elitného postavenia, naberajú na sile.


Tabery namiešal pútavé kombo históriou tečúcej linky poprekladanej vysoko aktuálnymi esejami. Tie sú skôr rekapituláciu a zručným zhrnutím toho, čo už vo verejnej diskusii odznelo, nové pre mňa boli paradoxne niektoré staré citáty a parafrázy slávnych novinárov, politikov a lídrov našej spoločnej histórie. Keby sa na našich školách učil dejepis, občianska výchova a kritické myslenie tak, ako by sa mali, tak by väčšina maturantov malo prečítanú a prediskutovanú slávnu výmenu „o českem údělu” medzi Havlom a Kunderom, ktorá odznela po príchode tankov Varšavskej zmluvy v 68-om. Presne takéto momenty sú v knihe zachytené skrze myšlienky a slová ľudí, ktorí vyrobili ideu našej krajiny. Máme v histórii zopár postáv, ktoré by si zaslúžili byť kultom, hipsterským idolom a detským „keď budem veľký, chcem byť ako…”. Nie celkom sa to deje, možno aj preto, že sme príliš zaťažení diskusiami o Slovanoch a o “alternatívnej” histórii. Erik Tabery si to všíma, ale zároveň presúva pozornosť tam, kde by mala byť, keby časti národa nepripekalo. Opuštěná společnost (Erik Tabery, 2017)


Ďalšia kniha, ktorá by sa mohla stať notorickou v kruhu čítačov, podobne ako absyntovky, je kniha Erika Taberyho - Opuštená společnost. Kniha je niečo ako česká, dlhšia a historickejšia odpoveď na Timothyho Snydera a jeho O tyranii. Možno kúsok niečo, trošičku, máličko mi pripomenula aj Pavla Tigrida, keď knižne sprevádzal mladú ženu vlastným osudom. Tabery sa vracia k základom vzniku českej a čiastočne slovenskej demokratickej spoločnosti, povodí 20. storočím a potom si položí a zodpovie otázky o tom, čo teraz, ako na to naviazať, čoho sa báť a nebáť. Miestami sa mu to rozpadá na kratšie eseje, ale ku koncu sa to celé pospája v súčasnosti. Tá je dvojaká: sme politicky leniví (všetci - aj politici, aj voliči), chytráčime, nič moc neprinášame, zároveň ale žijeme v slobodnej, vzdelanej a bohatej spoločnosti, máme všetky možnosti niečo s tým robiť a silné demokratické osobnosti, ktoré položili základ kvalitného štátu (z tejto vety Slováci kúsok zľavia v poslednej časti). V knihe sú bohaté odkazy na ďalšiu literatúru. Bude zaujímať: tých ktorých zaujíma populizmus, vzťah k Európe, vzťah malého národa k prežitiu, informácie a slová. Opuštěná společnost (Erik Tabery, 2017)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Proč jdou Češi od Masaryka k Babišovi?

Tomáš Weiss

Už jenom ta dvě jména vedle sebe v podtitulu knihy Otevřená společnost člověku nejdou dobře do hlavy. Šéfredaktor týdeníku Respekt se ve své knize ptá po historických i současných příčinách toho, proč Čechy pálí dobré bydlo a pokukují z liberální demokracie po nějakém tom autoritářství. Viac.

Čo sa deje so svetom? To najzaujímavejšie z literatúry faktu.

Monika Kompaníková

Vybrali sme niekoľko kníh pre čitateľov, ktorých zaujíma, prečo sa zem pod našimi nohami krúti a trasie. Prečo sa v základoch otriasajú aj naše hodnoty, prečo sa menia hranice, rozpadá systém, na ktorý sme boli zvyknutí? Čo sa to deje s naším svetom, spoločnosťou, vesmírom a vôbec? Odpovede nájdete v knihách teológov, biológov, astrofyzikov aj archeológov. Od obyčajnej radosti z malej záhradky, cez biologickú evolúciu až k tomu, čo zostalo z Boha. Viac.

Ve společnosti se zvedá zloba a zášť nad představitelnou míru

Tomáš Weiss

Debata s Erikem Taberym, šéfredaktorem časopisu Týdeník Respekt, nad knihou Opuštěná společnost, jedním z nečekaných českých bestsellerů roku 2017. Debata o dobrodružné české cestě od vzniku republiky po současnost, o roli novinářů, o současných politických a společenských událostech v historickém a evropském kontextu. Viac.

Knihy, na ktoré sadajú biele vrany

Alžbeta Vrzgula

17. novembra oslávime okrúhle výročie ocenenia Biela vrana. Už desať rokov udeľujú Aliancia Fair-play a VIA IURIS ocenenie za odvážny občiansky čin. O hrdinoch, ktorí dokážu ustáť nepriazeň v mene pravdy a dobra, čítame často v knihách. V skutočnosti "byť hrdinom" znamená, rozhodnúť sa správne a odolať tlaku a to je veľmi ťažké. Skúsme nabrať odvahu pri čítaní týchto kníh, ktoré sme vybrali spolu s organizátormi Bielej vrany. Viac.


Ďalšie odporúčania


Knihu Audiokultúra si dal cezo mňa kúpiť český skladateľ a klavirista Michal Nejtek (hrá s Agon Orchestra, David Koller Band, Michal Pavlíček...) s tým, že český preklad tejto tučnej päťstostranovej knihy je v nedohľadne. Tak som do nej nakukol a neviem sa od nej odtrhnúť, obratom objednávam jeden výtlačok aj do svojej knižnice. Editorská dvojica Christoph Cox a Daniel Warner z The Wire Magazine zozbierala úvahy takých velikánov ako Edgar Varése, John Cage, Marshall McLuhan, Brian Eno, Umberto Eco, Ornette Coleman, Steve Reich, William S. Borroughs, Chris Cutler a ďalších. Niektoré dlhé vety musím prečítať dvakrát a k niektorým sa radšej vrátim až o niekoľko rokov. Takže trvácna kniha, na celý život. Vydalo Hudobné centrum, a dobre mi tak! Audiokultúra. Texty o modernej hudbe (Cox Christoph, Warner Daniel, 2013)


Jeho slávny román Cit slečny Smilly pre sneh som nedokázala dočítať do konca, ale bolo na ňom niečo tajomné a príťažlivé. A tak som dala šancu aj najnovšej knihe a dobre som urobila. Príbeh ženy, ktorá má mimoriadnu schopnosť – všetci ľudia pri nej pociťujú neovládateľnú túžbu zverovať sa jej a hovoriť pravdu. Na to všetko je nabalený podobne tajomný príbeh ako v Smilly, trošku sci-fi, trošku politický triler, trošku lovestory, navyše je to vtipné a rýchlo to odsýpa. Málokedy, ak vôbec niekedy, som čítala knihu mužského autora, kde je rozprávačkou žena a ja mu to zožeriem. Hoegovi sa to podarilo a tak som mu odpustila aj tú za vlasy priatiahnutú zápletku s Komisiou budúcnosti. Efekt Susan (Peter Hoeg, 2017)

Efekt Susan

Momentálne som dočítala dve skvelé publicistické knihy z vydavateľstva Absynt. Tá prvá je Papuša Angeliky Kuźniak o cigánskej poetke z Poľska. Ako vysvetľuje autorka, samotná Papuša si želala, aby ju volali Cigánka, a nie Rómka. Papuša učarovala svojimi veršami aj slávnemu poľskému básnikovi Julianovi Tuwimovi. Len ako chuťovku pridávam jeden jej verš: „Och, aké krásne je čučoriedky zbierať ako cigánske slzy v lese." Jej životné osudy sú tiež fascinujúce a navyše sú Angelikou Kuźniak napísané strhujúco a zároveň citlivo a inteligentne. Papuša (Kuźniak Angelika, 2017)

Papuša