Opuštěná společnost Opuštěná společnost Opuštěná společnost

Opuštěná společnost

Erik Tabery

Žijeme v čase, keď má jeden falošný príspevok na Twitteri alebo Facebooku väčší vplyv ako systematická práca investigatívnych novinárov. Populisti, ktorí zbierajú body kritikou "systému" hoci sami sa dlhodobo tešia z elitného postavenia, naberajú na sile.


Tabery namiešal pútavé kombo históriou tečúcej linky poprekladanej vysoko aktuálnymi esejami. Tie sú skôr rekapituláciu a zručným zhrnutím toho, čo už vo verejnej diskusii odznelo, nové pre mňa boli paradoxne niektoré staré citáty a parafrázy slávnych novinárov, politikov a lídrov našej spoločnej histórie. Keby sa na našich školách učil dejepis, občianska výchova a kritické myslenie tak, ako by sa mali, tak by väčšina maturantov malo prečítanú a prediskutovanú slávnu výmenu „o českem údělu” medzi Havlom a Kunderom, ktorá odznela po príchode tankov Varšavskej zmluvy v 68-om. Presne takéto momenty sú v knihe zachytené skrze myšlienky a slová ľudí, ktorí vyrobili ideu našej krajiny. Máme v histórii zopár postáv, ktoré by si zaslúžili byť kultom, hipsterským idolom a detským „keď budem veľký, chcem byť ako…”. Nie celkom sa to deje, možno aj preto, že sme príliš zaťažení diskusiami o Slovanoch a o “alternatívnej” histórii. Erik Tabery si to všíma, ale zároveň presúva pozornosť tam, kde by mala byť, keby časti národa nepripekalo. Opuštěná společnost (Erik Tabery, 2017)


Ďalšia kniha, ktorá by sa mohla stať notorickou v kruhu čítačov, podobne ako absyntovky, je kniha Erika Taberyho - Opuštená společnost. Kniha je niečo ako česká, dlhšia a historickejšia odpoveď na Timothyho Snydera a jeho O tyranii. Možno kúsok niečo, trošičku, máličko mi pripomenula aj Pavla Tigrida, keď knižne sprevádzal mladú ženu vlastným osudom. Tabery sa vracia k základom vzniku českej a čiastočne slovenskej demokratickej spoločnosti, povodí 20. storočím a potom si položí a zodpovie otázky o tom, čo teraz, ako na to naviazať, čoho sa báť a nebáť. Miestami sa mu to rozpadá na kratšie eseje, ale ku koncu sa to celé pospája v súčasnosti. Tá je dvojaká: sme politicky leniví (všetci - aj politici, aj voliči), chytráčime, nič moc neprinášame, zároveň ale žijeme v slobodnej, vzdelanej a bohatej spoločnosti, máme všetky možnosti niečo s tým robiť a silné demokratické osobnosti, ktoré položili základ kvalitného štátu (z tejto vety Slováci kúsok zľavia v poslednej časti). V knihe sú bohaté odkazy na ďalšiu literatúru. Bude zaujímať: tých ktorých zaujíma populizmus, vzťah k Európe, vzťah malého národa k prežitiu, informácie a slová. Opuštěná společnost (Erik Tabery, 2017)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Proč jdou Češi od Masaryka k Babišovi?

Tomáš Weiss

Už jenom ta dvě jména vedle sebe v podtitulu knihy Otevřená společnost člověku nejdou dobře do hlavy. Šéfredaktor týdeníku Respekt se ve své knize ptá po historických i současných příčinách toho, proč Čechy pálí dobré bydlo a pokukují z liberální demokracie po nějakém tom autoritářství. Viac.

Čo sa deje so svetom? To najzaujímavejšie z literatúry faktu.

Monika Kompaníková

Vybrali sme niekoľko kníh pre čitateľov, ktorých zaujíma, prečo sa zem pod našimi nohami krúti a trasie. Prečo sa v základoch otriasajú aj naše hodnoty, prečo sa menia hranice, rozpadá systém, na ktorý sme boli zvyknutí? Čo sa to deje s naším svetom, spoločnosťou, vesmírom a vôbec? Odpovede nájdete v knihách teológov, biológov, astrofyzikov aj archeológov. Od obyčajnej radosti z malej záhradky, cez biologickú evolúciu až k tomu, čo zostalo z Boha. Viac.

Ve společnosti se zvedá zloba a zášť nad představitelnou míru

Tomáš Weiss

Debata s Erikem Taberym, šéfredaktorem časopisu Týdeník Respekt, nad knihou Opuštěná společnost, jedním z nečekaných českých bestsellerů roku 2017. Debata o dobrodružné české cestě od vzniku republiky po současnost, o roli novinářů, o současných politických a společenských událostech v historickém a evropském kontextu. Viac.

Knihy, na ktoré sadajú biele vrany

Alžbeta Vrzgula

17. novembra oslávime okrúhle výročie ocenenia Biela vrana. Už desať rokov udeľujú Aliancia Fair-play a VIA IURIS ocenenie za odvážny občiansky čin. O hrdinoch, ktorí dokážu ustáť nepriazeň v mene pravdy a dobra, čítame často v knihách. V skutočnosti "byť hrdinom" znamená, rozhodnúť sa správne a odolať tlaku a to je veľmi ťažké. Skúsme nabrať odvahu pri čítaní týchto kníh, ktoré sme vybrali spolu s organizátormi Bielej vrany. Viac.

Proč jdou Češi od Masaryka k Babišovi?

Tomáš Weiss

Už jenom ta dvě jména vedle sebe v podtitulu knihy Otevřená společnost člověku nejdou dobře do hlavy. Šéfredaktor týdeníku Respekt se ve své knize ptá po historických i současných příčinách toho, proč Čechy pálí dobré bydlo a pokukují z liberální demokracie po nějakém tom autoritářství. Viac.

Čo sa deje so svetom? To najzaujímavejšie z literatúry faktu.

Monika Kompaníková

Vybrali sme niekoľko kníh pre čitateľov, ktorých zaujíma, prečo sa zem pod našimi nohami krúti a trasie. Prečo sa v základoch otriasajú aj naše hodnoty, prečo sa menia hranice, rozpadá systém, na ktorý sme boli zvyknutí? Čo sa to deje s naším svetom, spoločnosťou, vesmírom a vôbec? Odpovede nájdete v knihách teológov, biológov, astrofyzikov aj archeológov. Od obyčajnej radosti z malej záhradky, cez biologickú evolúciu až k tomu, čo zostalo z Boha. Viac.

Ve společnosti se zvedá zloba a zášť nad představitelnou míru

Tomáš Weiss

Debata s Erikem Taberym, šéfredaktorem časopisu Týdeník Respekt, nad knihou Opuštěná společnost, jedním z nečekaných českých bestsellerů roku 2017. Debata o dobrodružné české cestě od vzniku republiky po současnost, o roli novinářů, o současných politických a společenských událostech v historickém a evropském kontextu. Viac.

Knihy, na ktoré sadajú biele vrany

Alžbeta Vrzgula

17. novembra oslávime okrúhle výročie ocenenia Biela vrana. Už desať rokov udeľujú Aliancia Fair-play a VIA IURIS ocenenie za odvážny občiansky čin. O hrdinoch, ktorí dokážu ustáť nepriazeň v mene pravdy a dobra, čítame často v knihách. V skutočnosti "byť hrdinom" znamená, rozhodnúť sa správne a odolať tlaku a to je veľmi ťažké. Skúsme nabrať odvahu pri čítaní týchto kníh, ktoré sme vybrali spolu s organizátormi Bielej vrany. Viac.


Ďalšie odporúčania


Vrelo odporúčam román Ralfa Rothmanna – Umrieť na jar. Do slovenčiny ho vynikajúco preložila Katarína Széherová. Práva sa predali do ďalších dvadsiatich jazykov a úspech je zaslúžený. Autor už v Nemecku dosiahol kultový status, a to napriek tomu, že sa drží striktne v ústraní od tamojšej živej literárnej scény. Hoci knižka opisuje mimoriadne temné a desivé udalosti, autorov štýl je nezvyčajne lyrický. Taký poetický a autentický protivojnový román som dávno nečítal. Na krátkej ploche sa spisovateľovi podarilo načrtnúť fresku o konci nacistickej ríše, ale aj naznačiť, aké ťažké bude po tom všetkom vybudovať slobodnú a demokratickú republiku. Apokalyptické obrazy sa striedajú s náznakmi nádeje. Ústredná postava nedočkavo čaká na koniec vojny a čitateľ zasa dúfa, že sa nezabudnuteľná kniha ešte neskončí. Umrieť na jar (Rothmann Ralf, 2017)

Umrieť na jar

Pri príležitosti 400. výročia smrti Williama Shakespeara Hogarth Press oslovil viaceré súčasné spisovateľky a autorov s ponukou, aby „prerozprávali” niektorú z jeho hier pre 21. storočie. Román Jeanette Winterson je prvý zo série, v ktorej napríklad Margaret Atwood „aktualizuje” Búrku či Anne Tyler komédiu Skrotenie zlej ženy. Jeannette Winterson si nevybrala Zimnú rozprávku len kvôli ponuke vydavateľstva. Témy Shakespearovej predposlednej hry sa objavujú už v jej predchádzajúcich románoch, pretože sa jej osobne dotýkajú. Román Diera v čase sa odohráva v londýnskej metropole a na juhu Spojených štátov – v meste pripomínajúcom New Orleans. Zo Shakespearovho žiarlivého kráľa Leontesa sa stáva bankár Leo. Napriek tomu, že celá zápletka je taká istá ako v Zimnej rozprávke, je román strhujúci a prekvapujúci. „Minulosť nie je nikdy mŕtva,” hovorí William Faulkner a napriek tomu, že od prvého uvedenia Zimnej rozprávky uplynulo už viac ako 400 rokov, je stále s nami. Diera v čase (Wintersonová Jeanette, 2016)

Diera v čase

Prežívame zvláštne časy. Niekoľko stoviek kilometrov od našej krajiny sa bojuje a my naďalej žijeme svoje životy – oslavujeme narodeniny našich blízkych, strachujeme sa o nich, keď ochorejú, chodíme na prechádzky, k jazeru, na chaty či do letných domčekov, nakupujeme, čítame romány... No čítame aj noviny a správy o vojne v Sýrii, ktorá trvá už niekoľko rokov, o konflikte na Ukrajine, o nových lídroch Európy a sveta. Cítime niekedy pocit viny za to, aké privilegované je naše bytie? Ľutujeme iných, tých menej šťastných, dostatočne? A čo vlastne máme robiť, keď ľudia okolo nás trpia? Tieto otázky mi napadli, keď som čítala vojnové denníky, ktoré si písala moja obľúbená autorka z detstva, Astrid Lindgrenová. V čase, keď sa celý svet zmietal v konflikte, žila v neutrálnom Švédsku a o zverstvách páchaných v okolitých krajinách sa dozvedala z novín a z korešpondencie tých, ktorí prežili. Čo robiť, keď vami lomcuje ľútosť a hrôza, pretože mierumilovné Fínsko práve bombardujú, zomierajú tam nevinní ľudia, no vy a vaša rodina máte šťastie a strasti vojny nezažívate? Úžasné svedectvo z otrasnej doby, ktoré si treba prečítať. Astrid Lindgrenová: Válečné deníky 1939 - 1945 (Lindgrenová Astrid, Ekman Kerstin, Nyman Karin, 2017)

Astrid Lindgrenová: Válečné deníky 1939 - 1945