Jiřina Šiklová posielala listy z väzenia z Ruzyně svojím deťom a rodine v rokoch 1981 až 1982. Je v nich skĺbená hlboká láska matky a žiaľ z násilného odlúčenia. Listy sú často kontemplatívne, lebo vo väzení je čas jedinou výplatou. Jiřina milovala život, a preto ho vedela žiť "naplno" aj v komunistickom väzení, kde sa iní trápili. Ako sociologička sa v novej životnej role mohla obuť do topánok väznených a opísať svet z opačnej strany múra. Omlouvám se za svou nepřítomnost. Dopisy z Ruzyně 1981-1982 (Jiřina Šiklová, 2015)

Román amerického prozaika Anthonyho Doerra je ako fotoalbum doby vytrhnutej zo svojich pántov. Paralelne sa vyvíjajúce príbehy slepého francúzskeho dievčaťa Marie-Laure a nemeckej siroty Wernera, ktorý zasvätí svoju technologickú vášeň nacistickej armáde, detailne a citlivo mapujú svet pred i počas apokalypsy druhej svetovej vojny a prinášajú sentimentálne, ale dôležité posolstvo o nevyhnutnosti ľudskosti v neľudských trajektóriách dejín. Krásne napísané, komponované v drobných kapitolách, plné obrazov a fragmentov, kruté i empatické, nachádzajúce svetlo aj tam, kde zavládla tma a ľudská hlúposť. Príbeh, sledujúci vratký svet, ktorý sa preklopí do vojnového chaosu je dnes vzhľadom na všadeprítomný hnev a vzrastajúcu fašizáciu Slovenska aktuálnejší a dôležitejší, než kedykoľvek predtým. Svetlo, ktoré nevidíme (Doerr Anthony, 2016)

Tvárou v tvár, od jedného prahu k druhému, počúvať a nezblázniť sa. Pani Alexijevič má môj nekončiaci obdiv. Táto veta však vyznieva duto, prázdno, pretože ide hlavne o ľudí. O tých, ktorí si prešli toľkými vecami, že sa mi z toho krúti hlava, zdvíha žalúdok... Napriek tomu prehovorili. Pomenovali, ukázali, pochopili, aj nepochopili. Prijali aj odmietli. Nikdy sa to pre nich neskončí. Zažili úplne inú vojnu, o akej dovtedy vedeli. Desivá predstava krásneho nepriateľa a opakujúca sa otázka, kto to vlastne sme, my, ľudia? Černobyľská modlitba (Svetlana Alexijevičová , 2017)

Je to zábavný, hlboký, nekompromisný, niekedy streštený a inokedy nečakane dojemný portrét českej spoločnosti posledných desiatich rokov. V kritike našej provinčnej politickej scény je kniha presná ako rana na solar. A zároveň je to slušná zaberačka pre bránicu, pretože Jamek je jednoducho nesmierne vtipný. Na onom světě se tomu budeme smát (Jamek Václav, 2016)