Oči Maxa Carradosa je výber dômyselných detektívnych poviedok o starnúcom detektívovi, ktorý je slepý. Autorom ôsmych, logicky vypointovaných príbehov, je u nás ešte vždy málo známy anglický spisovateľ Ernest Bramah. Pre každú poviedku je charakteristická nezameniteľná mystická atmosféra pripomínajúca zlatú epochu anglických klasikov detektívneho žánru. Ak je pravda, že pri absencii zraku sa dostávajú do popredia ostatné zmysly, tak v prípade nevidiaceho Carradosa, ktorý sa riadi predovšetkým svojou silnou intuíciou a prísnym rozumovým poznaním, platí tento fakt dvojnásobne. Oči Maxa Carradosa (Ernest Bramah , 2015)

Ajelet Gundar-Gošen Prebúdzanie levov. Nie preto, že je naša, ale skúsila som a je super. Zaujal ma príbeh zo súčasného Izraela, napísaný tak, že neviem prestať čítať a rozmýšľam, ako by som sa zachovala na mieste hlavnej postavy ja. Rozmýšľam o otázkach ktoré sa  vynárajú medzi riadkami, alebo ich autorka napíše na rovinu. A servítku na ústa si rozhodne nedáva. Neviem ešte, ako príbeh skončí, ale to nie je dôležité. Dôležité je to, čo vo mne zanechá. A to stojí za to. Prebúdzanie levov (Ajelet Gundar-Gošen , 2018)

Je dobré poznať svojho nepriateľa. Rozhovory s katom (Kazimierz Moczarski , 2017)

Owenova téza o poetickom vedomí a poézii ako hlavnej architektky jazyka k nám prišla síce neskoro, no vďaka nej sa môžeme pozrieť a pochopiť takmer všetko, čo si sme dodnes na práci básnikov nevšimli. Básnická reč patrí spolu s Eliotovými, Valéryho a Coleridgeovými esejami o poézii do zbierky interpretačných grimoárov najstaršej literárnej disciplíny. Kniha vo výbornom českom preklade Milana Horáka a Adama Borzica je aj dobrou pripomienkou toho, že niektoré pohyby vedomia a tvorivé procesy dokážeme pochopiť iba s odstupom storočí, čo je v tejto dobe upokojujúcim poznaním. Básnická reč (Barfield Owen, 2015)