Nájdem si ťa Nájdem si ťa

Nájdem si ťa

Joanna Connors

„Znásilnenie neublíži iba jednému človeku. Raní celú rodinu. ​Keď ma znásilnili, vytvoril sa vír, ktorý niekoľko rokov vťahoval všetkých okolo mňa.“

Joanna Connors mala tridsať rokov, keď jej neznámy muž priložil k hrdlu nôž a prinútil ju k sexu. Po dvadsiatich rokoch nevysloviteľných tráum sa rozhodla bojovať a tohto človeka nájsť. Nie však pre to, aby sa pomstila, ale aby ho pochopila, aby zistila, kto je ten muž a čo ho viedlo k tomu, aby zničil život mladej ženy. Nehľadala však len neznámeho násilníka a spravodlivosť, ale aj vlastný vnútorný pokoj a zmier. Táto kniha je strhujúca detektívka, ktorej príbeh je skutočný. A je to aj silná reportáž odohrávajúca sa v duši jednej zranenej ženy. Prináša pohľad na sexuálne násilie z pohľadu obete, ktorá sa odhodlala nielen rozprávať, ale aj konať.


Kniha o vyrovnávaní sa so znásilnením je silnou výpoveďou ženy, ktorá svoju dvadsaťročnú traumu pretavila do príbehu. V prvej časti knihy je veľmi podrobne popísané samotné znásilnenie a následné prežívanie, ale paradoxne autorka nedala možnosť podrobnejšie nahliadnuť do svojho vnútra, do toho, čo prežívala nasledujúcich 20 rokov. Naopak v druhej časti dovoľuje, aby sme nazreli do jej vnútra popri tom, ako sa ponára do života muža, ktorý ju znásilnil. Hoci je už mŕtvy, snaží sa pochopiť jeho konanie, aby sa cez porozumenie jeho činu mohla vyliečiť zo svojej traumy. Je to ďalšia z absyntoviek, ktorá výborne ukazuje zlo a pôvod zla. Nájdem si ťa (Joanna Connors, 2017)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Absyntová autorka Joanna Connors v Bratislave

Denis Mačor

V Divadle Astorka 90 sa 10.3. bude konať jednodňové Stredoeurópske fórum o násilí. Vrámci neho sa premietne holandsko - iracký dokumentárny film Bagdad dvojice Enkidu Khaled a Chris Keulemans. Téma násilia sa okrem toho prediskutuje z historickej, jazykovednej a literárnej perspektívy. Vrámci toho vystúpi aj Joanna Connors, autorka absyntovskej edície “prekliati reportéri” s knihou Nájdem si ťa. Viac.


Ďalšie odporúčania


S veľkým zaujatím, na niekoľko dúškov, som prečítal knihu Bärbel Reetzovej Hesseho ženy. Autorka precízne a plasticky mapuje výnimočný život výnimočného spisovateľa, na jeho vzťahoch k ženám paralelne zachytáva a odkrýva okolnosti vzniku jeho diel, otvára do nich dvere a vyvoláva chuť k ich ďalšiemu a ďalšiemu, novému čítaniu. Hesseho ženy (Bärbel Reetzová , 2017)

Hesseho ženy

Román amerického prozaika Anthonyho Doerra je ako fotoalbum doby vytrhnutej zo svojich pántov. Paralelne sa vyvíjajúce príbehy slepého francúzskeho dievčaťa Marie-Laure a nemeckej siroty Wernera, ktorý zasvätí svoju technologickú vášeň nacistickej armáde, detailne a citlivo mapujú svet pred i počas apokalypsy druhej svetovej vojny a prinášajú sentimentálne, ale dôležité posolstvo o nevyhnutnosti ľudskosti v neľudských trajektóriách dejín. Krásne napísané, komponované v drobných kapitolách, plné obrazov a fragmentov, kruté i empatické, nachádzajúce svetlo aj tam, kde zavládla tma a ľudská hlúposť. Príbeh, sledujúci vratký svet, ktorý sa preklopí do vojnového chaosu je dnes vzhľadom na všadeprítomný hnev a vzrastajúcu fašizáciu Slovenska aktuálnejší a dôležitejší, než kedykoľvek predtým. Svetlo, ktoré nevidíme (Doerr Anthony, 2016)

Svetlo, ktoré nevidíme

Každá kniha Ivana Štrpku je udalosťou. Tá najnovšia je – celkom možno – zatiaľ jeho najlepšia. Fragment (rytierskeho) lesa sa na pultoch kníhkupectiev objavil tak trochu nenápadne pár dní pred koncom minulého roka. Ak bola niektorým novším básnickým knihám Ivana Štrpku časťou verejnosti vyčítaná nekomunikatívnosť či sťažená čitateľnosť, najnovšia zbierka predstavuje tak trochu návrat k čírejším a čitateľsky ústretovejším raným knihám autora zo 70. a 80. rokov. Zároveň však ide, ako sme u nášho zrejme najvýznamnejšieho súčasného básnika zvyknutí, o výsostne aktuálnu poéziu. Vo Fragmente (rytierskeho) lesa sa Štrpka nebojí klásť tie najzákladnejšie a zároveň najzložitejšie otázky ľudskej existencie: koná tak s jedinečným, sebe vlastným pohľadom, ktorý z napísaného robí nezameniteľnú veľkú poéziu. Poéziu, ktorej nevyhnutnosť – pre autora i pre nás – cítiť z každého slova. „Čosi tu búši. Kde som? Kto práve preťal svoje blúdenie?“ Fragment (rytierskeho) lesa (Štrpka Ivan, 2016)

Fragment (rytierskeho) lesa