Madam ježibaba

Csontosová Zuzana

Toto je príbeh o ježibabe, Jankovi a Marienke. Ale nie taký hocijaký! V našej rozprávke sa deti do pece nehádžu, stará ježibaba nie je vôbec neľútostná a všetci sa spolu učia po anglicky! Keď si ježibaba Anastázia po návšteve nebojácnych detí uvedomí, že svet mimo jej chalúpky sa počas rokov akosi zmenil, rozhodne sa, že aj ona chce byť modernejšia.

Očarená ježibabami z rôznych kútov, o ktorých sa dočíta z Marienkiných kníh, si zaumieni poznať svet. Deti ju však upozornia, že bez angličtiny jej to pôjde ťažko. Preto sa všetci spolu pustia do učenia, z ktorého sa napokon stane zábava. Už zakrátko sa Anastázia vyberie do Anglicka, kde sa naučí slušným spôsobom, vylepší si cudzí jazyk a nájde si dobrú priateľku. A všetko sa skončí tak, ako by nikto vôbec nečakal... Od autorky obľúbených kníh pre deti (Najmocnejšie kúzlo, Víla Jazmínka a škriatok Vendelín) Zuzany Csontosovej a oceňovanej ilustrátorky Katky Ilkovičovej.


Chcela by som odporučiť  na prečítanie knihu Madam Ježibaba od Zuzany Csontosovej, pretože som sa naučila aj nejaké anglické slová. Je to o čarodejnici Anastázii, ktorá stretne dve deti Janka a Marienku. Ukážu jej knihu o inej čarodejnici Elizabeth z Anglicka. Tá sa správa úplne inak ako čarodejnice, ktoré pečú deti. Deti spolu s Anastáziou idú do Anglicka, kde Elizabeth navštívia a učia sa po anglicky. Madam ježibaba (Csontosová Zuzana, 2015)

Ďalšie odporúčania


Únavu materiálu od Mareka Šindelku som otvorila v jedno nedeľné ráno a nemohla som ju odložiť, kým som ju celú nedočítala. Niečo som narýchlo uvarila a utekala som ku knihe. Pamätám si, ako som sa zavrela do izby a nekomunikovala som ani s mojím mužom, ani so synom. Nevedela som, o čom príbeh bude, len mi ju kamarátka strčila do ruky, vraj si to mám prečítať. Dobre, že som nevedela. Asi by som si ju nechala na inokedy, posúvala by som ju práve pre tú ťažkú a nesmierne aktuálnu tému... A tak som sa nevedomky nechala vcucnúť príbehom, nad ktorým sa nedá prestať premýšľať, ktorý vás neprestane mátať dlho po tom, čo dočítate poslednú vetu. Únava materiálu (Šindelka Marek, 2016)

Únava materiálu

Síce smutné, ale pritom krásne čítanie. Hneď na prvej strane útleho románu zistí Arvidova matka, že má rakovinu a odchádza na malý ostrov, kde kedysi celá rodina trávila dovolenku. Arvid cestuje za ňou, no vo svojom vnútri cestuje časom a spomína na menej či viac dôležité okamihy svojho života, ktorý je síce inak, ako ten matkin, ale tiež v troskách. Rieka času tečie neúprosne a obaja hľadajú cestu k tomu druhému i cestu k pochopeniu svojich vlastných životov. Pettersona som predtým nepoznal, no už chápem, prečo dostal za túto knihu najprestížnejšie ocenenie za knihu v niektorom zo severských jazykov – Literárnu cenu Severskej rady. Vnútri mi ešte dlho zostal smutnokrásny pocit. Proklínám řeku času (Petterson Per, 2015)


Knihu o posledných rokoch života citlivej ruskej poetky Maríny Cvetajevovej najviac vystihuje veta, ktorú si zapísala niekoľko rokov pred týmto strašným obdobím: „Moje ‚nemôžem’ je určitý prirodzený predel, nie len moje, ale každé. ‚Nemôžem’ je posvätnejšie než ,nechcem’. ,Nemôžem’ sú všetky premožené, ,nechcem’, všetky opravené pokusy chcieť - je to konečný výsledok. Moje ,nemôžem’ je najmenej zo všetkého bezmoc. Ba čo viac, je to moja hlavná moc. Znamená to, že vo mne je niečo, čo navzdory všetkým mojim túžbam (násiliu na sebe) predsa len nechce." Je dobré, že som to čítal práve v týchto týždňoch života. Pád do propasti (Irma Kudrovova, 2016)

Pád do propasti