Lido di Dante Lido di Dante Lido di Dante

Lido di Dante

Petr Borkovec

Dvanásť poviedok súboru Lido di Dante nás privádza do letoviska niekoľko kilometrov od Ravenny, v ktorom sa ulice volajú podľa postáv Božskej komédie. Petr Borkovec napísal malého sprievodcu po mieste, v ktorom sa prepletajú naturisti s odborníkmi na duny, prostitút s Dante Alighierim a vodné vtáky s motorkami Ducati.


Poviedková kniha Lido di Dante je podľa mňa najlepšou knihou českého básnika Petra Borkovca. Skrýva sa v nej všetko to, čo je aj v jeho básňach, a ešte omnoho viac. Hravé, ľahko načrtnuté situácie z talianskych letovísk, pláží, barov, hotelíkov a piazzet sú plné farbistých detailov, umlčaných poínt, nadhľadu, vášne aj porozumenia. Borkovec v nich slobodne prechádza od takmer denníkového rozprávania k fantáziám, predstavám či snovým kontrapunktom: všetko tu je, všetko tu môže byť, chcem to. Jeho poviedky sú vtipné, clivé, vzrušujúce aj drsné. V útlej knihe sa skrýva množstvo neokázalých, no nečakaných klenotov vnímania. Lido di Dante (Petr Borkovec, 2017)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Když básník ze středozemí zažije přímoří

Tomáš Weiss

Básník Petr Borkovec (1970) napsal dvanáct povídek ze svých pobytů v severoitalském letovisku a nazval je podle něj Lido di Dante. Je v nich k vyčtení jak autorova lety pečlivě zaostřená technika pozorovatele, tak jisté okouzlení kluka z Louňovic pod Blaníkem vším tím mořem, světlem, vzduchem a přímořským tempem místa, kam se může v pravidelných intervalech vracet. A opakovaně zažívat odlišné mentality středozemí a přímoří. Viac.

Když básník ze středozemí zažije přímoří

Tomáš Weiss

Básník Petr Borkovec (1970) napsal dvanáct povídek ze svých pobytů v severoitalském letovisku a nazval je podle něj Lido di Dante. Je v nich k vyčtení jak autorova lety pečlivě zaostřená technika pozorovatele, tak jisté okouzlení kluka z Louňovic pod Blaníkem vším tím mořem, světlem, vzduchem a přímořským tempem místa, kam se může v pravidelných intervalech vracet. A opakovaně zažívat odlišné mentality středozemí a přímoří. Viac.


Ďalšie odporúčania


Emanuele Trevi je taliansky spisovateľ a kritik, ktorého životná skúsenosť s pôsobením vo Fonde Piera Paola Passoliniho prinútila napísať knihu. Zábavnú, znovuobjavujúcu nielen kontroverzného umelca, ale aj Passoliniho vzťah s Laurou Betti, šéfkou fondu. Intenzívne čítanie je aj o písaní: súčasťou románu je sprístupňovanie a analýza Passoliniho nedokončeného románu Nafta. Emanuele Trevi za túto knihu dostal ocenenie Európskej únie za literatúru.  Niečo napísané (Trevi Emanuele, 2015)

Niečo napísané

Je len málo kníh, ktoré ma zasiahli tak hlboko ako Vegetariánka. Ukazuje, ako sa život dovtedy ničím neobyčajnej ženy zmení takmer zo dňa na deň po sne, ktorý ju donúti prestať jesť mäso. Táto udalosť natrvalo poznačí nie len jej osud, ale aj osud jej vlastnej rodiny. Vegetariánka vo mne zanechala úzkosť z toho, aká krehká je stálosť môjho každodenného života. Vegetariánka (Han Kang , 2017)

Vegetariánka

Oči Maxa Carradosa je výber dômyselných detektívnych poviedok o starnúcom detektívovi, ktorý je slepý. Autorom ôsmych, logicky vypointovaných príbehov, je u nás ešte vždy málo známy anglický spisovateľ Ernest Bramah. Pre každú poviedku je charakteristická nezameniteľná mystická atmosféra pripomínajúca zlatú epochu anglických klasikov detektívneho žánru. Ak je pravda, že pri absencii zraku sa dostávajú do popredia ostatné zmysly, tak v prípade nevidiaceho Carradosa, ktorý sa riadi predovšetkým svojou silnou intuíciou a prísnym rozumovým poznaním, platí tento fakt dvojnásobne. Oči Maxa Carradosa (Ernest Bramah , 2015)

Oči Maxa Carradosa