Kniha o Baltimorských Kniha o Baltimorských Kniha o Baltimorských

Kniha o Baltimorských

Joël Dicker

Tretí román švajčiarskeho autora na rozdiel od jeho predchádzajúceho bestselleru Pravda o prípade Harryho Queberta nemá detektívne zápletku, hoci napätie v ňom rozhodne nechýba. Dej rodinnej ságy opäť popisuje z pohľadu mladého úspešného spisovateľa Marcusa Goldmana, ktorý sa tentoraz vracia do dôb a krajín svojho detstva, aby vyznal svoj obdiv k Baltimorským, teda k druhej vetve jeho rodiny.

.


Joël Dicker si získal veľký ohlas už svojou predchádzajúcou knihou Pravda o afére Harryho Queberta. V novom románe Kniha o Baltimorských sa stretneme s rovnakým hlavným hrdinom - spisovateľom Marcusom Goldmanom, ktorý tentokrát rozpráva príbeh o búrlivej histórii svojej rodiny. Rodinné ságy možno nie sú pre každého, táto sa však vyznačuje naozaj skvelým autorským štýlom a príbehom, ktorý dlho nedostanete z hlavy. Kniha o Baltimorských má podľa mňa všetko, čo by mal dobrý súčasný román mať - výbornú zápletku, pestré postavy, prvky tragédie a ľudskosť presakujúcu z celého rozprávania. Kniha o Baltimorských (Joël Dicker, 2017)

Ďalšie odporúčania


Emailová komunikácia ako literárny žáner? Nuž tak. Keď sociológovi židovského pôvodu Fedorovi Gálovi napísal Matej, prívrženec nacionálneho socializmu, vyzeralo to spočiatku len na vynútenú prestrelku. Korešpondencia však pokračovala a pretrvala – roky. Skôr než o hľadaní pravdy bola, verne svojmu názvu, nazeraním cez plot. A tam, ajhľa, človek. Cudzí, v zlých časoch na odstrel, ale predsa človek. Medzi oboma aktérmi debaty vznikne časom zvláštne puto, hoci ani na chvíľu nepoľavujú z obrany svojho územia. Čítanie je to chvíľu mrazivé, chvíľu ľudsky milé i vtipné a vďaka výbornej štylistickej zručnosti oboch spoluautorov mu nechýba literárny presah. Zvláštne dielko prinesené dobou, v ktorej sme zrazu nútení konfrontovať sa s neonacizmom v štátnom parlamente. Cez ploty (Gál Fedor, Matej, 2016)

Cez ploty

Síce smutné, ale pritom krásne čítanie. Hneď na prvej strane útleho románu zistí Arvidova matka, že má rakovinu a odchádza na malý ostrov, kde kedysi celá rodina trávila dovolenku. Arvid cestuje za ňou, no vo svojom vnútri cestuje časom a spomína na menej či viac dôležité okamihy svojho života, ktorý je síce inak, ako ten matkin, ale tiež v troskách. Rieka času tečie neúprosne a obaja hľadajú cestu k tomu druhému i cestu k pochopeniu svojich vlastných životov. Pettersona som predtým nepoznal, no už chápem, prečo dostal za túto knihu najprestížnejšie ocenenie za knihu v niektorom zo severských jazykov – Literárnu cenu Severskej rady. Vnútri mi ešte dlho zostal smutnokrásny pocit. Proklínám řeku času (Petterson Per, 2015)


Momentálne som dočítala dve skvelé publicistické knihy z vydavateľstva Absynt. Tá prvá je Papuša Angeliky Kuźniak o cigánskej poetke z Poľska. Ako vysvetľuje autorka, samotná Papuša si želala, aby ju volali Cigánka, a nie Rómka. Papuša učarovala svojimi veršami aj slávnemu poľskému básnikovi Julianovi Tuwimovi. Len ako chuťovku pridávam jeden jej verš: „Och, aké krásne je čučoriedky zbierať ako cigánske slzy v lese." Jej životné osudy sú tiež fascinujúce a navyše sú Angelikou Kuźniak napísané strhujúco a zároveň citlivo a inteligentne. Papuša (Kuźniak Angelika, 2017)

Papuša