Já a ty

Martin Buber

Ďalšie dielo vynikajúceho židovského mysliteľa, pre pochopenie Buberovho myslenia kľúčové. Na základe biblického svedectva dochádza Buber k závratnému poznaniu, že v každom ľudskom Ty sa s nami stretáva Ty Božie.


Já a Ty je promýšlením toho, co to znamená být člověkem. Buber ukazuje, že za jedinečnou možnost přemýšlet o sobě jako o svobodných jednotlivcích, tedy jako o bytostech obdařených vlastním vědomím, vděčíme setkání s jiným člověkem, s jinými lidmi, obecně řečeno, mezilidským vztahům. Z této skutečnosti pro nás plyne velká zodpovědnost za jiné bytosti, za svět, v nejširším slova smyslu, přičemž tato zodpovědnost je jakýmsi dvojčetem svobody, spolu jsou silnější, nikoliv slabší. Buberův přesun důrazu ze svobody na zodpovědnost nepůsobí tíživě jako u Sartra nebo dokonce už Kanta. Buber píše naopak s lehkostí, s chutí do života, s chutí k setkávání, jeho kniha proto obstojí i v těžkých časech, v těch byla ostatně i napsána. Její jazyk má blíže k poezii než próze, což přináší působivé splývání formy s obsahem. Já a ty (Martin Buber, 2005)

Ďalšie odporúčania


Parádne zápisky z koncertneho turne s kapelou Bad Seeds. Básne, úvahy, texty… Ja mám pre tohto pána slabosť… Píseň z pytlíku na zvratky (Cave Nick, 2017)

Píseň z pytlíku na zvratky

V knihe autori opisujú pozoruhodnp formu terapie ľudí, ktorí prežili psychické traumy, rozprávaním svojho životného príbehu. Rozprávanie vnímavému terapeutovi sa deje podľa premyslenej štruktúry. Metóda je ovplyvnená aj objavmi tzv. GPS neurónov v mozgu v hipokampe, za ktoré boli udeleneé Nobelove ceny. Naratívna expozičná terapia (Schauer Maggie, Neuner Frank, Elbert Thomas, 2017)


Kniha, ktorá by mala byť čítaná znovu a znovu, je podľa mňa Svet včerajška od Stefana Zweiga. Ide o autobiografiu, v ktorej Zweig viac ako svoj vlastný život analyzuje spoločenský vývoj v strednej Európe, ktorý viedol k prvej svetovej vojne a neskôr k nástupu nacizmu a Adolfa Hitlera. Opis toho, ako neschopnosť politikov uvedomiť si včas dôsledky svojich činov viedla k vypuknutiu vojny, ktorú vlastne nikto nechcel a tiež presná analýza toho, ako postupne nenávisť ku konkrétnej skupine ľudí prenikla celou spoločnosťou a stala sa akceptovanou, sú mrazivé a veľmi pripomínajú súčasné dianie. Naposledy nám vojna v bývalej Juhoslávii ukázala, kam môže viesť ľahkovážnosť či úmysel pri podnecovaní a tolerovaní náboženskej a národnostnej nenávisti. Zweig, ale napríklad aj Hannah Arendthová, ktorá opísala banálnu podstatu zla, boli sami utečencami, časť života museli stráviť v exile vinou nenávisti vyvolanej v tejto časti Európy. Veľmi dúfam, že história sa nebude opakovať. Svet včerajška (Stefan Zweig, 2014)

Svet včerajška