Michaela Palina poznáme najmä ako jedného z členov kultového komediálneho zoskupenia Monty Python. V anglofónnom prostredí je však známy aj vďaka svojim nevšedným dokumentom pre televíziu BBC a denníkovým cestopisom. V knihe Erebus oživuje príbeh o slávnej lodi z čias viktoriánskej éry s rovnomenným názvom, pod ktorou sa v roku 1848 v okolí Arktídy záhadne zľahla zem a jej vrak objavili až o 166 rokov. Erebus mal za úlohu preskúmať odľahlé a neprebádané časti planéty a Palinovi sa o nej podarilo nesmierne pútavo rozprávať. Erebus - Příběh ztracené lodi (Michael Palin, 2019)

Každá debata o Ukrajine a Majdane, do ktorej v uplynulom období vstupujem, sa zvyčajne končí slovami Sče ne vmerla i ne vmre. Ide o názov knižného rozhovoru poľského reportéra Pawla Smoleńského a ukrajinského spisovateľa Jurija Andruchovyča, ktorý vlani vydalo vydavateľstvo Absynt. Rada sa k nemu vraciam aj preto, že spája dynamické, priame, neprikrášlené, expresívne svedectvá s faktmi a so širším kontextom, v ktorom sa odohrali. Veď, čo už u nás vieme o tom, ako Majdan súvisel so životom na Donbase? Andruchovyč je pankáč, sype to zo seba, nech sa z jeho zážitkov nestratí ani detail, Smoleński mu sekunduje a jeho výpoveď dáva do podoby skvelej poľskej reportáže. O Majdane a udalostiach po ňom som sa zhovárala s mnohými Ukrajincami, ale najsilnejšie mi ho sprostredkovali práve oni dvaja v knihe Šče ne vmerla i ne vmre. Šče ne vmerla i ne vmre. Rozhovor s Jurijom Andruchovyčom (Smoleński Paweł, 2015)

Odporúčam knihu Nikolaja Vasiljeviča Gogoľa Taras Bulba, ktorú som si nedávno kúpila v pezinskom Artfore v novom šate a tuším aj preklade. Parádna vecička, dnes už takto ani o takých veciach nik nepíše! Najprv som bola tatko Taras, potom jeho dvaja synovia, čo sa vrátili zo štúdií, v noci ich smutná mama, mimochodom jedna najkrajších scén, ktorá sa lúči so synmi, ale samozrejme nielen to. V dobrých knižkách je vždy to aj to, a nikdy nie len to. Určite to bola jedna z najlepších kníh, ktoré som v poslednom čase prečítala. Odporúčam dobrému čitateľovi. Ja som si aj poplakala. Taras Bulba (Gogol Nikolaj Vasiljevič, 2012)

Miroslav Petříček písal v denníku Lidové noviny v rokoch 1995-1996 krátke filozofické eseje. Ich spojenie so žurnalistikou bolo šťastnou a neopakovateľnou náhodou. Peter Michalovič ich prepojil s obrazmi Rudolfa Filu, a to bola druhá šťastná náhoda. V roku 2003 vyšlo bibliofilské vydanie knihy u Kaliho Kertésza Bagalu, v roku 2015 vo vydavateľstve Slovart jej druhé vydanie. Medzi Filovými obrazmi a Petříčkovými textami vznikli súbežné, synoptické korešpondencie, Petříček by ich nazval morfickými rezonanciami. To bola tretia šťastná náhoda. Vnikla krásna a múdra kniha, ktorú si otváram vždy, keď sa chcem potešiť a poučiť. Obraz a slovo. Slovo a obraz. (Miroslav Petríček, Rudolf Fila , 2014)