(Zatiaľ) jediná kniha čerstvého víťaza Man Bookerovej ceny v češtine či slovenčine. Parádne poviedky, plné originálnych nápadov a nevšedných postáv. Desátého prosince (George Saunders, 2015)

„Niekedy sa hostia zabavia neskoro do noci, a vtedy sa objaví pán strážnik, a kto sám neodíde, toho pošle spať, a keby sa protivil, vymastil by ho prípadne pendrekom, alebo by ho zabásnul.“​ Túto z denníka Slovenský východ roku 1934 a podobné hlášky nájdete v historickom sprievodcovi košickými pohostinstvami v rokoch 1918-1948. Po knihe o najstaršom fungujúcom hoteli Bankov je to druhá z dielňe najmladších košických historikov a archivárov Dany Kušnírovej, Petra Annu a Viktora Lubyho. Je plná dobových dokumentov a fotografií a je rozdelená na tri časti. Prvá približuje všeobecný kultúrno-spoločenský prehľad Košic, dejiny alkoholických nápojov, legislatívne opatrenia, činnosť košického pohostinského opatrenia. V druhej časti sa čitateľ oboznamuje s históriou najpopulárnejších pohostinských zariadení a v treťej je sprievodca súčasnými historickými podnikmi. A prečo Dostaveníčka? Ide o archaický výraz, ktoré označuje miesto dostavenia za účelom pohostenia, zábavy, či večerného posedenia. Košické dostaveníčka (Kušnírová Dana, 2016)

Vegetariánka od juhokórejskej autorky Han Kang je rozhodne najlepšou knihou, akú som za posledný polrok prečítal. A to netvrdím len preto, že za ňu získala v roku 2016 Medzinárodnú Man Bookerovu cenu. Pre mňa to bol mimoriadny čitateľský zážitok. Knihu som nedokázal odložiť, kým som ju nedočítal. Páčil sa mi najmä spôsob, akým je napísaná: úsporne, poeticky, bez zbytočných viet a opisov, s patričnou gradáciou. Navyše text je popretkávaný prekvapujúcicmi metaforami a surreálnymi snovými výjavmi. Taktiež ma zaujalo, že autorka sa rozhodla vyrozprávať príbeh ženy, ktorá sa vzoprela nielen celej svojej rodine, ale aj všetkým stereotypom a konfuciánskym zásadám, z pohľadu rôznych postáv, čo rozhodne umocnilo môj čitateľský zážitok. Vegetariánka (Han Kang , 2017)

Fanúšikovia rozprávok, veľkí aj malí, si prídu na svoje. Ak chcete mať krásne sny, nechajte do seba vsúpiť príbeh, ktorý sa začína takto: „Tento příběh sa odehrává v době, kdy ještě život nebyl tak pohodlný jako v současné době. Neexistovaly televizní soutěže ani auta s airbagy ani mamutí obchody. Lidé dokonce ještě neznali mobily! Ale už tenkrát byly duhy po dešti, meruňková marmeláda s mandlemi a improvizované pulnoční koupání, zkrátka všechno, čeho si považujeme dodnes. Ale bylo také bohužel trápení z lásky a senná rýma, proti které se dodnes nenašel opravdu účinný prostředek. Bylo to zkrátka ... kdysi." Řeka, která teče pozpátku (Jean-Claude Mourlevat, 2016)