Desátého prosince

George Saunders

Súbor Desátého prosince prináša desiatku poviedok od jedného z najčítanejších amerických poviedkárov dneška, Georga Saundersa. Autor s prenikavými pozorovateľskými schopnosťami nahliada do životov pestrej zmesi hrdinov a antihrdinov

Protagonisti jednotlivých poviedok sa od seba odličujú rovnako ako rozprávačské štýly či čas a miesto deja. Avšak to, čo poviedky spája je najskôr motív ideálu. Ako vyzerá ideálny zamestnanec zistíme v poviedke Napomenutí, Al Roosten z rovnomennej poviedky a aj otec z Deníku Semplicových dívek vidí zdroj šťastia v bohatstve a peniazoch, pre Mariu zo Štěněte je zo všetkého najdôležitejšia rodina...

Ideály sú však v Sandersovom poňatí často pokrivené a vyhrotené až do tých najkrajnejších medzí. Saunders svoje postavy nešetrí, zároveň s nimi vo vyhrotených situáciách súcití. Hravosťou a originalitou, neuhýbavosťou či odvahou otvárať tabu odhaľuje autor tie najpálčivejšie otázky dneška. To zo Saundersa robí výnimočného komentátora našej prítomnosti, ale možno aj bezprostrednej budúcnosti. Táto zbierka mu v roku 2013 priniesla prestížnu cenu Folio. A okrem iného bola zaradená do desiatky najlepších kníh roka podľa časopisu The New York Times.


(Zatiaľ) jediná kniha čerstvého víťaza Man Bookerovej ceny v češtine či slovenčine. Parádne poviedky, plné originálnych nápadov a nevšedných postáv. Desátého prosince (George Saunders, 2015)

Ďalšie odporúčania


Dočítal som Manuál pre upratovačky. Na dovolenke. Dávkoval som si 3 ks poviedky denne. Knihu som požičal. Hovorím: „Závidím ti, že ju budeš čítať prvýkrát!" Manuál pre upratovačky (Lucia Berlin, 2017)

Manuál pre upratovačky

Toto je ten typ knihy, ktorú sa bojíte čítať ďalej. Chcete zavrieť oči pred tým, čo sa v nej opisuje, pretože je pre vás nepochopiteľné, že sa to deje v 21. storočí. Hanbíte sa za to. No práve preto čítať neprestanete. Príbeh sýrskeho utečenca Hášima sa vám dostane pod kožu už v prológu bez toho, aby vás reportér Patrick Kingsley nejako zámerne emocionálne vydieral. On “len” popisuje, čo videl, prežil, čo si vypočul na utečeneckej ceste naprieč sedemnástimi krajinami. Zároveň však neostáva nestranným pozorovateľom, ale kriticky reaguje, vyvracia či aspoň spochybňuje niektoré politické postoje a vyhlásenia. Už teraz sa o knihe hovorí ako o jednom z najzásadnejších textov o utečeneckej kríze. Ja sama som k téme veľa čítala, videla stovky fotografií, ale mám pocit, že až Kinglsley ma zobral naozaj “tam”. Nová Odysea (Kingsley Patrick, 2017)

Nová Odysea

Když už si jeden myslí, že o dobrých knihách a taky těch, co jich píší, všechno ví, tu přijde mu pod ruky knížečka vlastně už nežijícího autora (žil v létech 1965 – 2007) s málem tak moravským příjmením Levé… a rázem je zaděláno na největší a nejpřekvapivější objev posledních (řekněme) čtyřiceti let. Francouzský fotograf a spisovatel Édouard Levé nám po sobě zanechal tři vynikající knihy – Díla z roku 2002, Autorportrét (2005) a Sebevražda (post mortem, 2008). Všechny tři vyšly v létech 2015 – 2016 v pražském vydavatelství Rubato. Pro mne nejpůsobivějším je poslední dílko Sebevražda, ve kterém autor evokuje sebevraždu svého přítele. Deset dní po odevzdání rukopisu knihy si Édouard Levé sám bere život… Díla (Levé Édouard, 2016)