Cigánka

Janette Maziniová

Druhé doplnené vydanie autobiografickej knižky Janette Motlovej Maziniovej.

Keď som pred piatimi rokmi začala písať Cigánku, mala som jasný cieľ. Chcela som, aby gadžovský svet pochopil, čo všetko má v rukách. Ako veľmi dokáže pohľadom potešiť, no aj ublížiť. Ako ľahko odsúdi len preto, že niektorá etnicita v spoločnosti nepatrí medzi lukratívne. Chcela som, aby rodičia pochopili, že záleží na tom, ako o Rómoch pred svojimi deťmi hovoria. Áno, chcela som mojou výpoveďou pomôcť stovkám malých Rómčat, ktoré sú ako ja kedysi. Vždy, keď prídem do osady, komunity, geta, vidím koľko by toho mohli, no nemôžu. Pretože ich rodičia im nevedia a nemôžu dať viac, než vedia a majú oni sami. Chcela som, aby tí, ktorí Cigánku prečítajú, videli zmysel, prečo hľadať v sebe kus mojej učiteľky, kus tety Knižnej či mojej Lenky. A túžila som po tom, aby nás slepota k tomu, čo sa okolo nás deje, v romáckom aj gadžovskom svete, nepohltila úplne.


Čítať knihu, nájsť si na ňu čas je pre mňa v poslednej dobe zložité. Uprednostňujem metodické materiály, odborné články, resp. blogy s témou, ktorá sa ma bytostne týka. A to je téma „Rómovia.“ Aj napriek tomu, že s rómskymi deťmi a ich rodičmi pracujem 17 rokov, stále sa mám čo učiť. Rešpektujem názory Janette Maziniovej Motllovej (jej knihu „Cigánka“ som čítala na jeden šup). Jej objasňovanie mentality, identity, kultúry a jedinečnosti korešponduje s mojou skúsenosťou. Vďaka tejto knihe viem, prečo sa niekedy veci dejú tak, ako sa dejú. Vždy, keď sa objaví článok súvisiaci s danou témou, prečítam, prehodnotím a diskutujem o ňom. S kolegyňami, ale aj doma. Žijem v lokalite, kde je rozprávať o tejto téme dôležité. Cigánka (Janette Maziniová, 2018)

Ďalšie odporúčania


Kniha o vyrovnávaní sa so znásilnením je silnou výpoveďou ženy, ktorá svoju dvadsaťročnú traumu pretavila do príbehu. V prvej časti knihy je veľmi podrobne popísané samotné znásilnenie a následné prežívanie, ale paradoxne autorka nedala možnosť podrobnejšie nahliadnuť do svojho vnútra, do toho, čo prežívala nasledujúcich 20 rokov. Naopak v druhej časti dovoľuje, aby sme nazreli do jej vnútra popri tom, ako sa ponára do života muža, ktorý ju znásilnil. Hoci je už mŕtvy, snaží sa pochopiť jeho konanie, aby sa cez porozumenie jeho činu mohla vyliečiť zo svojej traumy. Je to ďalšia z absyntoviek, ktorá výborne ukazuje zlo a pôvod zla. Nájdem si ťa (Joanna Connors, 2017)

Nájdem si ťa

Túto útlu novelu som zhltol za jedno poobedie. Je to netradične napísaná kniha. V podstate je len súhrnom úvah, myšlienok, poznámok, pozorovaní, citácií a špekulácií jednej mladej ženy, ktorá sa takýmto spôsobom rozhodla zachytiť dôležitú etapu svojho života. Jej spoveď je úprimná, otvorená a originálna, obsahuje širokú škálu emócií. Vyslovene zábavné pasáže sa citlivo striedajú so smutnými, dojemné s cynickými. Vety sa niekedy rozbiehajú na všetky strany, ale žiadna z nich sa mi nezdala zbytočná. Štylistická strohosť mi, naopak, pripadala pôvabná. Myslím si, že táto kniha sa bude páčiť všetkým, ktorí radi čítajú Janu Beňovú. Odd. špekulácií (Offill Jenny, 2016)


Choroba, staroba, smrť. Napriek týmto ústredným témam štyroch Sacksových esejí je Vďačnosť pôvabná a krásna. V jednej z nich vyjadruje radosť z toho, že nie je mŕtvy, že je jednoducho vo svojich osemdesiatich rokoch šťastný, že žije, a to aj napriek tomu, čo všetko ľutuje – premrhaný čas či svoju plachosť. Konštatuje, že netúži po nesmrteľnosti, chce len to, aby niektoré jeho knihy prehovárali k čitateľom aj po jeho smrti. Z jeho slov cítiť vyrovnanosť, jas a pokoj, a hoci vraví, že sa vzdialil svojmu životu, nie je to nič negatívne – intenzívne ho prežíva a uvedomuje si jeho prepojenosť. Cítiť aj smútok spôsobený stratou nenahraditeľných blízkych priateľov a vrstovníkov. Básnik medicíny Oliver Sacks píše nádherne o vďačnosti. Veď mal vzťah so svetom, ten špeciálny vzťah tých, čo píšu a čítajú. Vďačnosť (Sacks Oliver, 2016)

Vďačnosť