Cesta na Tajmyr

F. R, Hrabal-Krondak

Cestopis o Rusku, a menovite hlavne o Sibíri a Arktíde, z pera renomovaného českého cestovateľa, ktorý pozná Rusko zrejme lepšie, ako 90% Rusov, keďže ho behom posledných 10 rokov prešiel krížom krážom.

Nielen od Petrohradu po Vladivostok, ale tiež od Murmansku po Magadan, od Čečenska po Čukotku a od Altaja po Jamal a Tajmyr, a navštívil de facto všetky oblasti a republiky Ruskej federácie, vyhýbajúc sa úplne turistickým destináciám. Vďaka trojročnému pobytu vnútri najrôznejších miestnych etnických a sociálnych komunít mal možnosť zoznámiť sa s tunajšími pomermi – každodenným životom a názormi obyčajných ľudí – komplexnejšie, než sa to podarí mnohým "domorodcom", žijúcím vo vzdialenej metropole, alebo zahraničnému "expertovi", často naviac závislému na službách tlmočníka, behom niekoľkotýždňovej expedície.


Ak máte na sklonku podivného roku 2020 pocit, že vám už karantény a sedenie doma lezú na nervy, môže byť dobrý cestopis pre vás tá pravá liečba. A kam inam vyraziť ako na piatu najdlhšiu rieku sveta a plaviť sa ňou až po šíry oceán krajom nekonečnej tajgy, močiarov, tundry, zeme premŕzajúcej do hĺbky jeden a pol kilometra, krajom šamanov, starovercov, komunistických lágrov a morbídnej postsovietskej nostalgie? Tou riekou je mohutný Jenisej, krajom Sibír a územím morbídnej nostalgie a košatých bludov, samozrejme, široká ruská duša. Na takúto cestu z covidovej reality môžete vyraziť s Františkom Hrabalom – Krondakom v jeho novej knihe Cesta na Tajmyr. Vyše 400 pútavo napísaných a bohato ilustrovaných strán o ľuďoch, prírode, krutej histórii aj bizarnej súčasnosti, ktoré nepustíte z ruky. Cesta na Tajmyr (F. R, Hrabal-Krondak, 2020)

Ďalšie odporúčania


Leitmotívom kultúry svojpomocou je aktuálne hojne forsírovaný fenomén DIY – Do It Yourself, čiže urob si sám, čo v kontextoch vymedzených knižkou znamená urob si kultúru. Lebo presne to sa na platforme subkultúr dialo v totalitnej minulosti aj v čerstvo slobodných deväťdesiatych rokoch a vlastne sa deje i dnes. Najväčšou devízou knižky Kultura svépomocí je práve akési čitateľské rozpamätávanie sa na „subkultúrne“ pomery v Československu osemdesiatych a prvej polovice deväťdesiatych rokov. A keďže ide o poctivú vedeckú prácu, opretú o veľmi solídne faktické základy, ono rozpamätávanie sa nemá charakter súkromného až intímneho osobného spomínania, ale ide v ňom o vytváranie komplexného obrazu nedávnej minulosti s dôrazom na mimoriadnu funkciu subkultúr. Ziny a fanziny, nahrávky, záznamy koncertov, predaj merchandisingu a tak ďalej, to všetko v prostredí totality, v ktorej sa nemohlo takmer nič a predsa sa dialo. A potom bezprostredne na začiatku deväťdesiatych rokov, keď sa zrazu mohlo všetko, a tak napríklad otvorene neonacistické kapely vydávali albumy u veľkých vydavateľov. Fascinujúce čítanie nielen pre pamätníkov, doslova a do písmena radostná veda. Kultura svépomocí (Ondřej Daniel (ed.), kolektív autorov, 2017)

Kultura svépomocí

Už prvá kniha rozhovorov (Boh alebo nič) s africkým kardinálom bola nečakaným prekvapením. Jeho otvorenosť a srdečnosť v kombinácii s hlbokými a konzervatívnymi postojmi boli bleskom z neba do našej slovenskej duchovnej atmosféry. V Sile ticha odovzdáva skúsenosti človeka vyrastajúceho na africkom vidieku, ktorý dôverne pozná posvätnosť i tajomnú atmosféru ticha úzko prepojenú s prírodou, vlastným bytím človeka i so všetkým, čo nás presahuje. Hovorí o tichu ako o Bohu v nás a o jeho absencii v našich srdciach. O tom, ako veľmi sa potrebujeme do ticha ponárať a ako veľmi ho potrebujeme tvoriť mlčaním. Možno to ide aj s vekom, ale čím som staršia a čím je svet naokolo neustále hlučnejší, tým je pre mňa ticho vzácnejšie a dôležitejšie. Sila ticha proti diktatúre hluku (Robert Sarah, 2017)

Sila ticha proti diktatúre hluku

Pravidelný čas na čítanie kníh mám v posledných rokoch len pri uspávaní detí. Ako človeku so zmyslom pre systém a štruktúru sa mi páči už formálne usporiadanie Osmijanka – 8 x 8 tematicky členených rozprávok, paráda. Jazyk je dostatočne hravý a náročný, aby sa päťročný syn niečo naučil, zároveň je zrozumiteľný a rozprávky sú zábavné, čiže väčšinu knihy máme prečítanú viacnásobne. Najpodstatnejšie však je, že z rozprávok ide dobrý pocit, sú napísané s pochopením pre deti. Osmijankove rozprávky (Bendová Krista, 2014)

Osmijankove rozprávky