Černobyľská modlitba

Svetlana Alexijevičová

26. apríla 1986 o 1:24 zaznela v černobyľskej jadrovej elektrárni séria výbuchov. Bol to začiatok najväčšej jadrovej nehody v 20. storočí. Černobyľská katastrofa sa stala jednou z najsilnejších tém, ktorú vo svojej tvorbe spracovala laureátka Nobelovej ceny Svetlana Alexijevič.

Dvadsať rokov po tejto jadrovej apokalypse sa vracia na miesta, ktoré boli Černobyľom najviac postihnuté, rozpráva sa s ľuďmi, ktorých sa bytostne dotkla a fatálne zasiahla do ich životov. Pozostalí, hasiči, bývalí zamestnanci – každý z nich má vlastný „černobyľský príbeh“. Čitateľa možno prekvapí, že Černobyľ nie je iba hrôzostrašným miestom, pre mnohých je stále domovom a našiel dokonca aj nových obyvateľov, pre ktorých sa stal záchranou. Svetlana Alexijevič svojím nenapodobiteľným spôsobom skladá kroniku nedávnej minulosti, aby tak vytvorila knihu, ktorá je pre nás všetkých varovaním najmä do budúcnosti.

Tvárou v tvár, od jedného prahu k druhému, počúvať a nezblázniť sa. Pani Alexijevič má môj nekončiaci obdiv. Táto veta však vyznieva duto, prázdno, pretože ide hlavne o ľudí. O tých, ktorí si prešli toľkými vecami, že sa mi z toho krúti hlava, zdvíha žalúdok... Napriek tomu prehovorili. Pomenovali, ukázali, pochopili, aj nepochopili. Prijali aj odmietli. Nikdy sa to pre nich neskončí. Zažili úplne inú vojnu, o akej dovtedy vedeli. Desivá predstava krásneho nepriateľa a opakujúca sa otázka, kto to vlastne sme, my, ľudia? Černobyľská modlitba (Svetlana Alexijevičová , 2017)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Černobyľská modlitba.

Juraj Kováčik

Svetlana Alexijevič, laureátka Nobelovej ceny, je u nás vďaka vydavateľstvu Absynt známa z kníh Vojna nemá ženskú tvár alebo Zinkoví chlapci. V najnovšej knihe zachytáva svojím jedinečným štýlom, postavenom na spomienkach pamätníkov, priebeh a dôsledky najväčšej katastrofy atómovej elektrárne. Viac.

Svetlana Alexijevič: Černobyľská modlitba (kronika budúcnosti)

Monika Kompaníková

Poľsko-slovenské vydavateľstvo Absynt existuje len dva roky a za ten krátky čas zaplnilo prázdne miesto reportážnou literatúrou a naše police knihami, ktoré nestíhame čítať. My vám spolu s Aňou Ostrihoňovou odporúčame prečítať si Černobyľskú modlitbu bieloruskej novinárky Svetlany Alexijevič. Viac.

Prekladateľka knihy o Černobyli: Pri každom čítaní či redigovaní to bola "šleha"

Juraj Kováčik

V apríli 1986, keď došlo k najväčšej európskej jadrovej katastrofe, SILVIA ŠALATOVÁ študovala v Minsku. Práve ona do slovenčiny preložila knihu Černobyľská modlitba Svetlany Alexijevič. Viac.


Ďalšie odporúčania


Peter Milčák a Marek Ormandík, editory knihy Ako sa číta obraz, pripravili zaujímavý multigeneračný výber slovenských umelcov, ktorí vlastnými slovami opisujú a analyzujú svoje výtvarné dielo. Medzi oslovenými autormi, ako Rudolf Sikora, Miroslav Cipár, Daniel Fischer či Roman Ondák, som sa ocitla aj ja a tak som získala príležitosť vyskúšať si, aké náročné môže byť verbalizovať výtvarný obraz pre čitateľov / divákov. Rôzne interpretácie konkrétneho umeleckého diela kritikom, divákom a samotným autorom sa môžu natoľko rozchádzať, že je niekedy ťažké určiť, či hovoria o rovnakom diele. Autorská interpretácia však odhaľuje vnútorné nastavenie umelca a jeho uvažovanie pri tvorbe. Ako sa číta obraz (Peter Milčák, Marek Ormandík (eds.), 2017)

Ako sa číta obraz

Obidva diely knihy Mimi a Líza o vnímaní sveta všetkými zmyslami si radi čítame s dcérou pred spaním, skôr než sa sami ponoríme do tmy a zapneme vlastnú predstavivosť. A nedávnym veľkým objavom pre mňa je Rudo, komiks Dana Majlinga, lepší ako Woody Allen. Mimi & Líza (Kerekesová Katarína, Moláková Katarína, Salmela Alexandra, 2013)

Mimi & Líza

(Zatiaľ) jediná kniha čerstvého víťaza Man Bookerovej ceny v češtine či slovenčine. Parádne poviedky, plné originálnych nápadov a nevšedných postáv. Desátého prosince (George Saunders, 2015)