Černobyľská modlitba

Svetlana Alexijevičová

26. apríla 1986 o 1:24 zaznela v černobyľskej jadrovej elektrárni séria výbuchov. Bol to začiatok najväčšej jadrovej nehody v 20. storočí. Černobyľská katastrofa sa stala jednou z najsilnejších tém, ktorú vo svojej tvorbe spracovala laureátka Nobelovej ceny Svetlana Alexijevič.

Dvadsať rokov po tejto jadrovej apokalypse sa vracia na miesta, ktoré boli Černobyľom najviac postihnuté, rozpráva sa s ľuďmi, ktorých sa bytostne dotkla a fatálne zasiahla do ich životov. Pozostalí, hasiči, bývalí zamestnanci – každý z nich má vlastný „černobyľský príbeh“. Čitateľa možno prekvapí, že Černobyľ nie je iba hrôzostrašným miestom, pre mnohých je stále domovom a našiel dokonca aj nových obyvateľov, pre ktorých sa stal záchranou. Svetlana Alexijevič svojím nenapodobiteľným spôsobom skladá kroniku nedávnej minulosti, aby tak vytvorila knihu, ktorá je pre nás všetkých varovaním najmä do budúcnosti.

Tvárou v tvár, od jedného prahu k druhému, počúvať a nezblázniť sa. Pani Alexijevič má môj nekončiaci obdiv. Táto veta však vyznieva duto, prázdno, pretože ide hlavne o ľudí. O tých, ktorí si prešli toľkými vecami, že sa mi z toho krúti hlava, zdvíha žalúdok... Napriek tomu prehovorili. Pomenovali, ukázali, pochopili, aj nepochopili. Prijali aj odmietli. Nikdy sa to pre nich neskončí. Zažili úplne inú vojnu, o akej dovtedy vedeli. Desivá predstava krásneho nepriateľa a opakujúca sa otázka, kto to vlastne sme, my, ľudia? Černobyľská modlitba (Svetlana Alexijevičová , 2017)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Černobyľská modlitba.

Juraj Kováčik

Svetlana Alexijevič, laureátka Nobelovej ceny, je u nás vďaka vydavateľstvu Absynt známa z kníh Vojna nemá ženskú tvár alebo Zinkoví chlapci. V najnovšej knihe zachytáva svojím jedinečným štýlom, postavenom na spomienkach pamätníkov, priebeh a dôsledky najväčšej katastrofy atómovej elektrárne. Viac.

Svetlana Alexijevič: Černobyľská modlitba (kronika budúcnosti)

Monika Kompaníková

Poľsko-slovenské vydavateľstvo Absynt existuje len dva roky a za ten krátky čas zaplnilo prázdne miesto reportážnou literatúrou a naše police knihami, ktoré nestíhame čítať. My vám spolu s Aňou Ostrihoňovou odporúčame prečítať si Černobyľskú modlitbu bieloruskej novinárky Svetlany Alexijevič. Viac.


Ďalšie odporúčania


Je to zarytý nepriateľ demokracie a dokonalý geopolitický stratég, ale možno nemá v hlave všetko v poriadku. Niečo v podobnom duchu sa často hovorí o Vladimírovi Putinovi. Knihu Všetci mocní Kremľa mi odporučil Marián Leško s tým, že je v protiklade k uvedeným tvrdeniam a odhaľuje, ako to vo vzťahu Putina a moci v skutočnosti je. Je to uveriteľná a mimoriadne čítavá interpretácia tohto vzťahu. Chýba v nej len odpoveď na otázku, kto ak nie Putin je vrchným generálom hybridnej vojny Ruska proti demokratickému Západu. Všetci mocní Kremľa (Zygar Michail, 2016)

Všetci mocní Kremľa

Mnohí ho poznajú ako nestora slovenskej filmovej kritiky. Iní ako človeka, ktorý bol počas vojny v odboji a na jej sklonku bojoval o prežitie v koncentráku. Pre mňa je Pavel Branko v prvom rade symbolom životnej skúsenosti, a práve táto skúsenosť a múdrosť ma pritiahla ku knihe rozhovorov Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy. Konzumná spoločnosť, utečenci, slovenský štát, viera v Boha, ateizmus, eutanázia, populačná explózia či zmysel života. Všetko sú to témy, ktoré často polarizujú spoločnosť. Branko však po čitateľovi nehádže dlažobné kocky, nie je vulgárny, nezosmiešňuje a neironizuje. Namiesto toho sa nám prihovára vľúdnym jazykom. Nemusíme s ním vo všetkom súhlasiť, ale jeho názorom by sme mali dať minimálne šancu. Občas je fajn opustiť homogénnu bublinu, v ktorej žijeme a spoznávať aj iné pohľady na svet a život v ňom. Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy (Iris Kopcsayová a Pavel Branko , 2017)

Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy

Mezi myšlenkou a vyjádřením je kniha textov piesní jedného z hlavných hrdinov newyorského undergroundu a Velvet Undergroundu Lou Reeda , ktorý nás v nej berie na prechádzku po tej divokejšej strane. V knihe sú vybrané kľúčové texty piesní z jeho najsilnejších albumov z rokov 1965-1990. Anglický text a český preklad sú tu vždy na dvojstrane vedľa seba, takže vyjadrenie a myšlienka sú blízko, pre každého k nahliadnutiu. K textom sú pridané ešte dve zaujímavé kapitoly, a to rozhovory Lou Reeda so spisovateľmi Hubertom Selbym a Václavom Havlom. Rozhovor s Václavom Havlom robil Lou Reed v Prahe v roku 1990 pre časopis Rolling Stone. Rozhovor frajera z New Yorku s frajerom z Prahy, ktorý bol vtedy našim prezidentom, nás vracia späť do času tesne po revolúcii, do času, ktorý sa už dnes ani nezdá byť skutočný. Mezi myšlenkou a vyjádřením (Lou Reed, 1996)

Mezi myšlenkou a vyjádřením