Černobyľská modlitba

Svetlana Alexijevičová

26. apríla 1986 o 1:24 zaznela v černobyľskej jadrovej elektrárni séria výbuchov. Bol to začiatok najväčšej jadrovej nehody v 20. storočí. Černobyľská katastrofa sa stala jednou z najsilnejších tém, ktorú vo svojej tvorbe spracovala laureátka Nobelovej ceny Svetlana Alexijevič.

Dvadsať rokov po tejto jadrovej apokalypse sa vracia na miesta, ktoré boli Černobyľom najviac postihnuté, rozpráva sa s ľuďmi, ktorých sa bytostne dotkla a fatálne zasiahla do ich životov. Pozostalí, hasiči, bývalí zamestnanci – každý z nich má vlastný „černobyľský príbeh“. Čitateľa možno prekvapí, že Černobyľ nie je iba hrôzostrašným miestom, pre mnohých je stále domovom a našiel dokonca aj nových obyvateľov, pre ktorých sa stal záchranou. Svetlana Alexijevič svojím nenapodobiteľným spôsobom skladá kroniku nedávnej minulosti, aby tak vytvorila knihu, ktorá je pre nás všetkých varovaním najmä do budúcnosti.

Tvárou v tvár, od jedného prahu k druhému, počúvať a nezblázniť sa. Pani Alexijevič má môj nekončiaci obdiv. Táto veta však vyznieva duto, prázdno, pretože ide hlavne o ľudí. O tých, ktorí si prešli toľkými vecami, že sa mi z toho krúti hlava, zdvíha žalúdok... Napriek tomu prehovorili. Pomenovali, ukázali, pochopili, aj nepochopili. Prijali aj odmietli. Nikdy sa to pre nich neskončí. Zažili úplne inú vojnu, o akej dovtedy vedeli. Desivá predstava krásneho nepriateľa a opakujúca sa otázka, kto to vlastne sme, my, ľudia? Černobyľská modlitba (Svetlana Alexijevičová , 2017)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Černobyľská modlitba.

Juraj Kováčik

Svetlana Alexijevič, laureátka Nobelovej ceny, je u nás vďaka vydavateľstvu Absynt známa z kníh Vojna nemá ženskú tvár alebo Zinkoví chlapci. V najnovšej knihe zachytáva svojím jedinečným štýlom, postavenom na spomienkach pamätníkov, priebeh a dôsledky najväčšej katastrofy atómovej elektrárne. Viac.

Svetlana Alexijevič: Černobyľská modlitba (kronika budúcnosti)

Monika Kompaníková

Poľsko-slovenské vydavateľstvo Absynt existuje len dva roky a za ten krátky čas zaplnilo prázdne miesto reportážnou literatúrou a naše police knihami, ktoré nestíhame čítať. My vám spolu s Aňou Ostrihoňovou odporúčame prečítať si Černobyľskú modlitbu bieloruskej novinárky Svetlany Alexijevič. Viac.

Prekladateľka knihy o Černobyli: Pri každom čítaní či redigovaní to bola "šleha"

Juraj Kováčik

V apríli 1986, keď došlo k najväčšej európskej jadrovej katastrofe, SILVIA ŠALATOVÁ študovala v Minsku. Práve ona do slovenčiny preložila knihu Černobyľská modlitba Svetlany Alexijevič. Viac.

Černobyľská modlitba.

Juraj Kováčik

Svetlana Alexijevič, laureátka Nobelovej ceny, je u nás vďaka vydavateľstvu Absynt známa z kníh Vojna nemá ženskú tvár alebo Zinkoví chlapci. V najnovšej knihe zachytáva svojím jedinečným štýlom, postavenom na spomienkach pamätníkov, priebeh a dôsledky najväčšej katastrofy atómovej elektrárne. Viac.

Svetlana Alexijevič: Černobyľská modlitba (kronika budúcnosti)

Monika Kompaníková

Poľsko-slovenské vydavateľstvo Absynt existuje len dva roky a za ten krátky čas zaplnilo prázdne miesto reportážnou literatúrou a naše police knihami, ktoré nestíhame čítať. My vám spolu s Aňou Ostrihoňovou odporúčame prečítať si Černobyľskú modlitbu bieloruskej novinárky Svetlany Alexijevič. Viac.

Prekladateľka knihy o Černobyli: Pri každom čítaní či redigovaní to bola "šleha"

Juraj Kováčik

V apríli 1986, keď došlo k najväčšej európskej jadrovej katastrofe, SILVIA ŠALATOVÁ študovala v Minsku. Práve ona do slovenčiny preložila knihu Černobyľská modlitba Svetlany Alexijevič. Viac.


Ďalšie odporúčania


Myslím, že Porterov román Lanny nám rozpráva predovšetkým o čistote. O čistote vzťahu človeka k svojmu okoliu. K prírode. K predkom. K vlastným deťom. Ale aj o tom, aké nezdravé a škodlivé sedimenty do týchto vzťahov prenikli vinou našej bezohľadnosti. Obrátili sme sa životu chrbtom. Planéta je na lopatkách. Skolabovali sme. A ak nás ešte môže niekto zachrániť, tak sú to nevinné citlivé deti. Držme im palce. Lanny (Max Porter, 2020)

Lanny

Mám rád knihy, kde sa v zásade nič nedeje. Také, kde sú dôležité pocity a život sám. Také, kde dej síce je, ale nie je zápletkou. Malý život je presne taký. Príbeh štyroch kamarátov z vysokej školy. Vyše 600 strán lásky, smútku, priateľstva a bolesti. Celú knihu som tušil, že to skončí zle, otázkou len bolo, ako veľmi. Som rád, že som sa mýlil, aj keď som mal vlastne pravdu. Môžeme chcieť, aby niekto žil iba kvôli nám? Malý život (Hanya Yanagihara , 2017)


Vždy som rád, keď môžem dať tip na slovenskú knihu. A Zadné izby ma oslovili ako máloktorý domáci debut. Bariccovsky malebný štýl, silné, vtipné, no nie prvoplánové bonmoty a príbehy o tom, čo skrývame v zadných izbách svojej mysle, sú skutočne príjemným čítaním. Zadné izby (Sabuchová Alena, 2016)

Zadné izby