Baletky

Miřenka Čechová

Baletky mají dvě tváře. Tu přední, usměvavou a dokonalou, kterou vidí publikum.

A pak tu odvrácenou, když zmizí za oponou, předpisový úsměv jim spadne a tvář se zkřiví do ztrhaného šklebu, protože se dusí. Při tanci totiž nemůžou dýchat pusou. Třeští oči a lapají po dechu. Kdyby baletky někdo takhle nafilmoval, byla by to přehlídka utrpení. K tomu jsou ale trénované. Tak jako hlavní hrdinka tohohle příběhu. Každý den zažívá baletní dril jako v armádě. Ještě jí nebylo čtrnáct, a už je odbornicí na používání projímadel a zvracení, aby si udržela váhu, na ošetřování krvavých palců a stahování prsou. A do toho poznává klubový život v Praze. Jsou devadesátá léta, frčí perník a extáze a ona objevuje sex a zjišťuje, že má nevlastního bratra, který je úplně jiný, než by chtěla. A že její sen stát se baletkou a tančit ve Zlaté kapličce se mění v noční můru. Režisérka a tanečnice Miřenka Čechová vychází z vlastnách zkušeností a deníkových zápisků. Její próza je sebeironickým, syrovým a nelítostným obrazem studií na Taneční konzervatoři a pražského života v divokých 90. letech.


Baletky majú dve tváre. Tú prednú, usmievavú a dokonalú, ktorú vidí publikum. A potom tú odvrátenú, ktorá zmizne za oponou, predpisový úsmev im spadne a tvár sa skriví do strhaného škľabu. Hlavná hrdinka tohoto príbehu zažíva každý deň baletný dril ako v armáde. Ešte nemá štrnásť, a už je odborníčka na používanie preháňadiel a zvracania, aby si udržala váhu, na ošetrovanie krvavých palcov a sťahovanie pŕs. A do toho spoznáva klubový život v Prahe. Sú deväťdesiate roky, frčí perník a extáza a ona objavuje sex a zisťuje, že má nevlastného brata, ktorý je úplne iný, ako by chcela. A že jej sen stať sa baletkou a tancovať v Zlatej kapličke sa mení v nočnú moru. Režisérka a tanečníčka Miřenka Čechová vychádza z vlastných skúseností a denníkových zápiskov. Jej próza je sebaironickým, surovým a neľútostným obrazom štúdií na Tanečnom konzervatóriu a pražského života v divokých 90. rokoch. Baletky (Miřenka Čechová, 2020)

Ďalšie odporúčania


„Julo vypil z chamtivosti všetku vodu. Od 9.00 ráno sme nenaďabili na žiadny prameň. A prameň do noci nenájdeme. Nech žijú citróny a vodka!“ Exedície 1973-1982 je krásna kniha. Doslova vytŕča medzi ostatnými. Vytŕča nielen vydarenou obálkou a grafickou úpravou či menom pisateľa-cestovateľa. Vytŕča obsahom a jeho autenticitou. Prejedete prstami po obálke a po zaobalených rohoch strán, stiahnete gumičku, otvoríte, pomaly listujete, kúsok prečítate, obrátite list na ďalšiu stránku, ďalší obrázok, náčrt, skicu, príbeh. Už ju nepustíte z ruky. Je to totiž viac ako kniha, viac ako denník, zápisník, zošit, mapa či turistický sprievodca. Viac ako len obyčajný záznam času a sledu udalostí na vytýčených miestach. Je to manuál AKO NA TO, návod na prežitie. Je to rúcač predsudkov, lámač bariéry, spúšťač odvahy a odhodlania. KÓDEX, ktorým sa môžete riadiť až sa vydáte na cestu. Na tú svoju. Tak ako Hemingway, Keroac, Satinský. Ako Ernest, Jack, Július. Spoznávať silu priateľstva aj ľudí navôkol, neprebádanú krásu prírody, čaročudesnosť sveta a hlavne - spoznávať samých seba. Táto kniha vás proste naštartuje. Expedície 1973-1982 (Satinský Július, 2011)

Expedície 1973-1982

Považujem za mimoriadnu udalosť, že v slovenčine konečne vyšiel Sebald! Navyše vo vynikajúcom preklade Milana Žitného. Táto kniha zmenila pohľad na nemecké písanie o holokauste a ľuďoch na úteku. Hlavnou témou štyroch pohnutých osudov je holokaust, ale rozprávanie je univerzálne, katarzné a umelecky absolútne očarujúce. Román ukazuje, akú veľkú moc má dobrá literatúra. Vysťahovalci (Winfried Georg Sebald , 2017)

Vysťahovalci

Nenápadný skvost ilustrátorky Terezy Ščerbovej. Útla knižka, o ktorej úspechu nerozhoduje vek čitateľa, ale špecifický zmysel pre humor. Lebo láska Medveďa a líšky je všetko len nie sentimentálna. Linková kresba, dialógy plné trefného cynizmu vytvárajú päť jednoduchých stripov zo spolunažívania tejto nevšednej dvojice. Ťažko opísať, treba zažiť, lebo i napriek istým pochybám, jedno je isté, medveď ♥ líšku. Medvěd a liška (Tereza Ščerbová , 2017)