Asvabaždénie

Kopcsay Márius

Román nie je napriek svojmu názvu politickým trilerom. Je príbehom hlavného hrdinu, ktorý zisťuje, že vývoj nemusí byť len lineárny a pozitívny, že oslobodenie môže byť aj okupáciou a človek je sám sebe najlepším okupantom.

Že s taškou sa dá porozprávať a s fénom chodiť na prechádzky. Že hviezdy nám vysielajú znamenia a že celý vesmír je utkaný z prázdnoty. Dej knihy rámcujú udalosti od Krymu 2014 až po Sýriu 2015 a fejsbúkové diskusie o nich.


Nový román Máriusa Kopcsaya má divný názov Asvabaždénie, podtitul je Geopolitická groteska. Vydal ho Koloman Kertész Bagala tento rok. V knihe podľa môjho názoru nejde až tak o asvabaždénie, nemyslím si, že je geopolitická a aj groteskou je len sčasti. Ale je to výborná kniha. A mimoriadne zábavná, presná v detailoch a silná vo významovej výpovedi bezchybne spätej s referenčným pozadím. Dokument doby a myslenia o dobe. Má veľmi silný potenciál stať sa (a asi sa už aj stáva, ako tak počúvam okolo seba) dokonca „generačným románom“. Asvabaždénie (Kopcsay Márius, 2016)


Dôvodov, prečo som sa rozhodol odporučiť potenciálnym čitateľom román Asvabaždénie, je niekoľko. Autor tej inšpiratívnej prózy Márius Kopcsay, ktorý momentálne končí spolu so skvelým vydavateľom Kalim Bagalom prezentačné turné a prezentáciu spomínanej knihy po slovenských mestách, je kvalitný a už aj renomovaný spisovateľ. Už počas čítačky Máriusa doplnenej jeho piesňami zažije vnímavý poslucháč doslova príbehovú paľbu dokonalej štylizácie. Navyše je kniha veľmi zaujímavo ilustrovaná a vonia mohutným jarným oslobodzujúcim prebudením. Prirodzene, ak môžem byť osobný, tak zakúpením Asvabaždénia venujete krásny darček aj k Máriusovým narodeninám, ktoré ako dieťa Pražskej jari bude určite oslavovať aj tvorením. Mimochodom, Kopcsay sa narodil 21. apríla 1968 v Bratislave. Asvabaždénie (Kopcsay Márius, 2016)


Je to humorná kniha, hovorí veľa o slovenskej mentalite, jazykovo vynikajúco spracovaná, aktuálna, ľudská. Mne sa páči štýl písania Máriusa Kopcsaya a považujem ho za veľmi dôležitého slovenského spisovateľa. Škoda, že sa nedostal do nominácie Anasoft litera. Asvabaždénie (Kopcsay Márius, 2016)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Čo čítať? Slovenskú beletriu!

Monika Kompaníková

Kniha Máriusa Kopcsaya v novinách Čo čítať dostala celú jednu stranu, pretože ju odporúčala Irena Brežná, výtvarník Peter Kalmus, kníhkupkyňa Andrea Stodulková a aj filmový kritik Martin Ciel. Táto kniha - pre mnohých prekvapivo - nebola nominovaná na Cenu Anasoft litera, no čitateľov si predsa našla. A hádam si vďaka tomuto výberu nájdu svojich čitateľov aj ďalšie slovenské knižky. Viac.

Čo čítať? Slovenskú beletriu!

Monika Kompaníková

Kniha Máriusa Kopcsaya v novinách Čo čítať dostala celú jednu stranu, pretože ju odporúčala Irena Brežná, výtvarník Peter Kalmus, kníhkupkyňa Andrea Stodulková a aj filmový kritik Martin Ciel. Táto kniha - pre mnohých prekvapivo - nebola nominovaná na Cenu Anasoft litera, no čitateľov si predsa našla. A hádam si vďaka tomuto výberu nájdu svojich čitateľov aj ďalšie slovenské knižky. Viac.


Ďalšie odporúčania


Túto útlu novelu som zhltol za jedno poobedie. Je to netradične napísaná kniha. V podstate je len súhrnom úvah, myšlienok, poznámok, pozorovaní, citácií a špekulácií jednej mladej ženy, ktorá sa takýmto spôsobom rozhodla zachytiť dôležitú etapu svojho života. Jej spoveď je úprimná, otvorená a originálna, obsahuje širokú škálu emócií. Vyslovene zábavné pasáže sa citlivo striedajú so smutnými, dojemné s cynickými. Vety sa niekedy rozbiehajú na všetky strany, ale žiadna z nich sa mi nezdala zbytočná. Štylistická strohosť mi, naopak, pripadala pôvabná. Myslím si, že táto kniha sa bude páčiť všetkým, ktorí radi čítajú Janu Beňovú. Odd. špekulácií (Offill Jenny, 2016)


Momentálne som dočítala dve skvelé publicistické knihy z vydavateľstva Absynt. Tá prvá je Papuša Angeliky Kuźniak o cigánskej poetke z Poľska. Ako vysvetľuje autorka, samotná Papuša si želala, aby ju volali Cigánka, a nie Rómka. Papuša učarovala svojimi veršami aj slávnemu poľskému básnikovi Julianovi Tuwimovi. Len ako chuťovku pridávam jeden jej verš: „Och, aké krásne je čučoriedky zbierať ako cigánske slzy v lese." Jej životné osudy sú tiež fascinujúce a navyše sú Angelikou Kuźniak napísané strhujúco a zároveň citlivo a inteligentne. Papuša (Kuźniak Angelika, 2017)

Papuša

Prežívame zvláštne časy. Niekoľko stoviek kilometrov od našej krajiny sa bojuje a my naďalej žijeme svoje životy – oslavujeme narodeniny našich blízkych, strachujeme sa o nich, keď ochorejú, chodíme na prechádzky, k jazeru, na chaty či do letných domčekov, nakupujeme, čítame romány... No čítame aj noviny a správy o vojne v Sýrii, ktorá trvá už niekoľko rokov, o konflikte na Ukrajine, o nových lídroch Európy a sveta. Cítime niekedy pocit viny za to, aké privilegované je naše bytie? Ľutujeme iných, tých menej šťastných, dostatočne? A čo vlastne máme robiť, keď ľudia okolo nás trpia? Tieto otázky mi napadli, keď som čítala vojnové denníky, ktoré si písala moja obľúbená autorka z detstva, Astrid Lindgrenová. V čase, keď sa celý svet zmietal v konflikte, žila v neutrálnom Švédsku a o zverstvách páchaných v okolitých krajinách sa dozvedala z novín a z korešpondencie tých, ktorí prežili. Čo robiť, keď vami lomcuje ľútosť a hrôza, pretože mierumilovné Fínsko práve bombardujú, zomierajú tam nevinní ľudia, no vy a vaša rodina máte šťastie a strasti vojny nezažívate? Úžasné svedectvo z otrasnej doby, ktoré si treba prečítať. Astrid Lindgrenová: Válečné deníky 1939 - 1945 (Lindgrenová Astrid, Ekman Kerstin, Nyman Karin, 2017)

Astrid Lindgrenová: Válečné deníky 1939 - 1945