Nový román Máriusa Kopcsaya má divný názov Asvabaždénie, podtitul je Geopolitická groteska. Vydal ho Koloman Kertész Bagala tento rok. V knihe podľa môjho názoru nejde až tak o asvabaždénie, nemyslím si, že je geopolitická a aj groteskou je len sčasti. Ale je to výborná kniha. A mimoriadne zábavná, presná v detailoch a silná vo významovej výpovedi bezchybne spätej s referenčným pozadím. Dokument doby a myslenia o dobe. Má veľmi silný potenciál stať sa (a asi sa už aj stáva, ako tak počúvam okolo seba) dokonca „generačným románom“. Asvabaždénie (Kopcsay Márius, 2016)

Dôvodov, prečo som sa rozhodol odporučiť potenciálnym čitateľom román Asvabaždénie, je niekoľko. Autor tej inšpiratívnej prózy Márius Kopcsay, ktorý momentálne končí spolu so skvelým vydavateľom Kalim Bagalom prezentačné turné a prezentáciu spomínanej knihy po slovenských mestách, je kvalitný a už aj renomovaný spisovateľ. Už počas čítačky Máriusa doplnenej jeho piesňami zažije vnímavý poslucháč doslova príbehovú paľbu dokonalej štylizácie. Navyše je kniha veľmi zaujímavo ilustrovaná a vonia mohutným jarným oslobodzujúcim prebudením. Prirodzene, ak môžem byť osobný, tak zakúpením Asvabaždénia venujete krásny darček aj k Máriusovým narodeninám, ktoré ako dieťa Pražskej jari bude určite oslavovať aj tvorením. Mimochodom, Kopcsay sa narodil 21. apríla 1968 v Bratislave. Asvabaždénie (Kopcsay Márius, 2016)

Je to humorná kniha, hovorí veľa o slovenskej mentalite, jazykovo vynikajúco spracovaná, aktuálna, ľudská. Mne sa páči štýl písania Máriusa Kopcsaya a považujem ho za veľmi dôležitého slovenského spisovateľa. Škoda, že sa nedostal do nominácie Anasoft litera. Asvabaždénie (Kopcsay Márius, 2016)

Už prvá kniha rozhovorov (Boh alebo nič) s africkým kardinálom bola nečakaným prekvapením. Jeho otvorenosť a srdečnosť v kombinácii s hlbokými a konzervatívnymi postojmi boli bleskom z neba do našej slovenskej duchovnej atmosféry. V Sile ticha odovzdáva skúsenosti človeka vyrastajúceho na africkom vidieku, ktorý dôverne pozná posvätnosť i tajomnú atmosféru ticha úzko prepojenú s prírodou, vlastným bytím človeka i so všetkým, čo nás presahuje. Hovorí o tichu ako o Bohu v nás a o jeho absencii v našich srdciach. O tom, ako veľmi sa potrebujeme do ticha ponárať a ako veľmi ho potrebujeme tvoriť mlčaním. Možno to ide aj s vekom, ale čím som staršia a čím je svet naokolo neustále hlučnejší, tým je pre mňa ticho vzácnejšie a dôležitejšie. Sila ticha proti diktatúre hluku (Robert Sarah, 2017)

Táto kniha je určená veľmi citlivým ľuďom, ktorí sa vlastne za svoju citlivosť hanbia. Vďaka tejto knihe som viac pochopila svoje pocity, únavu a potrebu byť občas bez ľudí. V knihe nájdete aj údaje o výskumoch precitlivenosti, zoznam aktivít, ktoré by vám mohli prinášať radosť, alebo aj dotazník, v ktorom sa môžete otestovať, ako na tom s precitlivenosťou ste. Autorkou je dánska psychoterapeutka, ktorá vyštudovala teológiu a je členkou Dánskej asociácie psychoterapeutov. Přecitlivělost není slabost (Ilse Sand, 2016)

Fedora Gála rád počúvam, rád čítam, čo napíše, a preto som si myslel, že v tejto knihe už ťažko nájdem niečo nové. Ale som rád, že som sa mýlil. Karol Sudor vedie tento rozhovor výborne, ako len on vie. Táto kniha by mala byť vo vačšine slovenských domov, či bytov. Prečítaná samozrejme. Hádam Fedor Gál prehodnotí formulku "koniec príbehu", myslím, že ešte by mal čo povedať. Fedor Gál. Ešte raz a naposledy. Koniec príbehu (Karol Sudor, Fedor Gál, 2017)