Ako sa číta obraz Ako sa číta obraz Ako sa číta obraz Ako sa číta obraz

Ako sa číta obraz

Peter Milčák, Marek Ormandík (eds.)

Odpovedať na otázku: Ako sa číta obraz? – teda ako mu rozumieť, ako ho interpretovať – sa najčastejšie podujmú kunsthistorici, zriedkavejšie už sami výtvarníci, zatiaľ čo väčšia časť verejnosti odpoveď ani nehľadá, lebo je presvedčená, že súčasné umenie, vrátane výtvarného, je pre bežného príjemcu nečitateľné a nezrozumiteľné.

Kniha Ako sa číta obraz je osobitým príspevkom k uvažovaniu o povahe a zmysle súčasného umenia, pričom zámerne nechce ponúknuť jednoznačnú odpoveď odbornej povahy sformovanú z pozície výtvarného kritika či kunsthistorika. Práve naopak. Tridsaťšesť súčasných slovenských výtvarníkov tu v inštruktívnych a zrozumiteľných úvahách nad konkrétnym vlastným dielom, ktoré je v knihe reprodukované, odkrýva svoju metódu vytvárania diela (prečo a ako vzniklo či muselo vzniknúť) a odhaľuje spôsob, ako by sa mohlo vnímať a interpretovať. Dominantný priestor je venovaný médiu maľby, zastúpené sú však aj fotografia, objekt, sklo či videoart. Kniha sa prostredníctvom textovej časti usiluje búrať obavu pred súčasným výtvarným umením, posmeľuje k jeho recepcii a podnecuje oň záujem, keďže je ako obrazová publikácia zároveň vzrušujúcou galériou súčasného slovenského umenia.


Peter Milčák a Marek Ormandík, editory knihy Ako sa číta obraz, pripravili zaujímavý multigeneračný výber slovenských umelcov, ktorí vlastnými slovami opisujú a analyzujú svoje výtvarné dielo. Medzi oslovenými autormi, ako Rudolf Sikora, Miroslav Cipár, Daniel Fischer či Roman Ondák, som sa ocitla aj ja a tak som získala príležitosť vyskúšať si, aké náročné môže byť verbalizovať výtvarný obraz pre čitateľov / divákov. Rôzne interpretácie konkrétneho umeleckého diela kritikom, divákom a samotným autorom sa môžu natoľko rozchádzať, že je niekedy ťažké určiť, či hovoria o rovnakom diele. Autorská interpretácia však odhaľuje vnútorné nastavenie umelca a jeho uvažovanie pri tvorbe. Ako sa číta obraz (Peter Milčák, Marek Ormandík (eds.), 2017)

Ďalšie odporúčania


Kniha je venovaná všetkým, ktorí sú už „unavení a otrávení z toho, že sú stále unavení a otrávení“. Vedeli ste, že spánková deprivácia napokon vedie k poruchám priestorovej pamäti, depresii, srdcovo-cievnym problémom, nárastu hmotnosti? V staroveku bol spánok uctievaný. Ľudia si cenili rytmus, ktorý prináša do každodenného života. Spánok predstavoval vstupnú bránu k niečomu väčšiemu, než sme my sami, bol vnímaný ako zdroj telesnej a duchovnej výživy. Až dnešná uponáhľaná doba priniesla mylný dojem, že spánok je stratený čas, ktorým si ukrajujeme z aktívneho života. Spisovateľka a zakladateľka mediálnej skupiny Huffington Post Arianna Huffingtonová potrebovala osobnú skúsenosť úplného vyhorenia a kolapsu, aby začala uvažovať o dôležitosti spánku pre plnohodnotný život. O svojej skúsenosti napísala knihu o mnohofarebných súvislostiach spánku: o jeho histórii, o spánku a športe, o snívaní, o meditáciách, o spánkovej revolúcii v hoteloch. Kniha je plná neznámych faktov. Pri jej čítaní nezaspíte. Spánková revoluce (Huffingtonová Arian, 2017)

Spánková revoluce

„Milujem domy, všetko, čo mi môžu povedať, a preto mi neprekáža robiť upratovačku. Je to ako čítať knihu.“ To je Lucia Berlin. Zázrak. Kde celý čas bola? Čítam jej poviedky odznova, zbožne, pomaly. Je to ako objaviť niekoho, kým by ste chceli byť. Kde sa skrývala? Patrí do tej najvyššej kasty pravých, „čechovovských“ poviedkarov. Jej farby, vône, spôsoby, akými k vám rozpráva - niečo medzi Raymondom Carverom a Johnom Fantem. Surovo drsné a zároveň krikľavo radostné. Čím bol život ťažší, tým hlbšie zaťal a v podaní Lucie Berlin to znie ľahko, ako dobrá pesnička. Tak ako Charles Bukowski – kráčala proti valiacemu sa davu. Ale nie ako chlap - rebel. Skôr ako pobavená aristokratka. Sedí v čistiarni a pozoruje prísediaceho Indiána. V Angelovej práčovni leží pred vami celý svet. Na žiadnu z jej poviedok nezabudnete. Ešte pred desiatimi rokmi to bola neznáma autorka vydavateľstva Black Sparrow Press. Dnes, desať rokov po smrti, sú jej poviedky bestsellery. Ešteže tak! Pretože táto žena je ako diamant v piesku. To nie sú žiadne snaživé písačky. Lucia Berlin hľadá pravdu v každej miestnosti tak prirodzene ako mačka myš. Jej štýlom je autobiografická fikcia. Dievča z bohatej a poriadne uletenej rodiny, neskôr matkou vydedená, tri manželstvá, štyria synovia, po celý život boj s alkoholizmom, napokon vyhratý. Keď sa v jej poviedke trhajú zuby, tak všetky naraz. Nič však nie je viac zaujímavé, vtipné a zábavné, ako keď to popisuje ona. A tak ako Patti Smith na pódiu v jednom ohni strčí do malíčka bosej nohy všetkých chlapov tohto sveta, aj pri Lucii Berlin vám pojem „ženská literatúra“ znie ako spláchnutie. Je to božská literatúra. Tá mentálna vrúcnosť, to všeobjatie, ten moment precitnutia z detskej lásky s pichnutím staroby v chrbte, to upratovanie po mŕtvych a dvíhanie telefónov na nemocničných dispečingoch tohto sveta, je čisto ženská disciplína. V podaní tejto ženy však kráľovská. Lucia Berlin: Manuál pre upratovačky.
(Text bol pôvodne uverejnený v časopise .týždeň) Manuál pre upratovačky (Lucia Berlin, 2017)

Manuál pre upratovačky

Ostanem verná svojmu obľúbenému vydavateľstvu Metafora a jeho vydarenej biografickej edícii. Posledný vydaný román Létala jsem za sluncem je ďalší z pera americkej spisovateľky Pauly McLainovej – autorky úspešnej Parížskej manželky. McLainová si tentoraz vybrala za hlavnú hrdinku slávnu pilotku Beryl Markhamovú, ktorá sama prekonala Atlantik. Vznikol portrét silnej a nezávislej mladej ženy, ktorej svet nie je príliš naklonený. Je to príbeh o odvahe byť sám sebou, príbeh o dobrodružstve i láske, príbeh odohrávajúci sa v Keni v časoch Spomienok na Afriku. Krásny príbeh si pribaľte na dovolenku – nielen do Afriky. Létala jsem za sluncem (McLainová Paula, 2016)