Ako sa číta obraz Ako sa číta obraz Ako sa číta obraz Ako sa číta obraz

Ako sa číta obraz

Peter Milčák, Marek Ormandík (eds.)

Odpovedať na otázku: Ako sa číta obraz? – teda ako mu rozumieť, ako ho interpretovať – sa najčastejšie podujmú kunsthistorici, zriedkavejšie už sami výtvarníci, zatiaľ čo väčšia časť verejnosti odpoveď ani nehľadá, lebo je presvedčená, že súčasné umenie, vrátane výtvarného, je pre bežného príjemcu nečitateľné a nezrozumiteľné.

Kniha Ako sa číta obraz je osobitým príspevkom k uvažovaniu o povahe a zmysle súčasného umenia, pričom zámerne nechce ponúknuť jednoznačnú odpoveď odbornej povahy sformovanú z pozície výtvarného kritika či kunsthistorika. Práve naopak. Tridsaťšesť súčasných slovenských výtvarníkov tu v inštruktívnych a zrozumiteľných úvahách nad konkrétnym vlastným dielom, ktoré je v knihe reprodukované, odkrýva svoju metódu vytvárania diela (prečo a ako vzniklo či muselo vzniknúť) a odhaľuje spôsob, ako by sa mohlo vnímať a interpretovať. Dominantný priestor je venovaný médiu maľby, zastúpené sú však aj fotografia, objekt, sklo či videoart. Kniha sa prostredníctvom textovej časti usiluje búrať obavu pred súčasným výtvarným umením, posmeľuje k jeho recepcii a podnecuje oň záujem, keďže je ako obrazová publikácia zároveň vzrušujúcou galériou súčasného slovenského umenia.


Peter Milčák a Marek Ormandík, editory knihy Ako sa číta obraz, pripravili zaujímavý multigeneračný výber slovenských umelcov, ktorí vlastnými slovami opisujú a analyzujú svoje výtvarné dielo. Medzi oslovenými autormi, ako Rudolf Sikora, Miroslav Cipár, Daniel Fischer či Roman Ondák, som sa ocitla aj ja a tak som získala príležitosť vyskúšať si, aké náročné môže byť verbalizovať výtvarný obraz pre čitateľov / divákov. Rôzne interpretácie konkrétneho umeleckého diela kritikom, divákom a samotným autorom sa môžu natoľko rozchádzať, že je niekedy ťažké určiť, či hovoria o rovnakom diele. Autorská interpretácia však odhaľuje vnútorné nastavenie umelca a jeho uvažovanie pri tvorbe. Ako sa číta obraz (Peter Milčák, Marek Ormandík (eds.), 2017)

Ďalšie odporúčania


Knihu o posledných rokoch života citlivej ruskej poetky Maríny Cvetajevovej najviac vystihuje veta, ktorú si zapísala niekoľko rokov pred týmto strašným obdobím: „Moje ‚nemôžem’ je určitý prirodzený predel, nie len moje, ale každé. ‚Nemôžem’ je posvätnejšie než ,nechcem’. ,Nemôžem’ sú všetky premožené, ,nechcem’, všetky opravené pokusy chcieť - je to konečný výsledok. Moje ,nemôžem’ je najmenej zo všetkého bezmoc. Ba čo viac, je to moja hlavná moc. Znamená to, že vo mne je niečo, čo navzdory všetkým mojim túžbam (násiliu na sebe) predsa len nechce." Je dobré, že som to čítal práve v týchto týždňoch života. Pád do propasti (Irma Kudrovova, 2016)

Pád do propasti

Joël Dicker si získal veľký ohlas už svojou predchádzajúcou knihou Pravda o afére Harryho Queberta. V novom románe Kniha o Baltimorských sa stretneme s rovnakým hlavným hrdinom - spisovateľom Marcusom Goldmanom, ktorý tentokrát rozpráva príbeh o búrlivej histórii svojej rodiny. Rodinné ságy možno nie sú pre každého, táto sa však vyznačuje naozaj skvelým autorským štýlom a príbehom, ktorý dlho nedostanete z hlavy. Kniha o Baltimorských má podľa mňa všetko, čo by mal dobrý súčasný román mať - výbornú zápletku, pestré postavy, prvky tragédie a ľudskosť presakujúcu z celého rozprávania. Kniha o Baltimorských (Joël Dicker, 2017)

Kniha o Baltimorských

Čítal som už viacero detských detektívok, ale nepáčilo sa mi, že boli až veľmi detské a iba málo napínavé. Séria o Kallem Blomkvistovi je iná. Od začiatku je dostatočne záhadná a v niektorých častiach aj strašidelná. Pri knihe som sa takto ešte nebál. Bavilo ma, že hlavný hrdina je chalan v mojom veku a pritom je detektív. Detektív Blomkvist a Rasmus (Lindgrenová Astrid, 2015)