Ako sa číta obraz Ako sa číta obraz Ako sa číta obraz Ako sa číta obraz

Ako sa číta obraz

Peter Milčák, Marek Ormandík (eds.)

Odpovedať na otázku: Ako sa číta obraz? – teda ako mu rozumieť, ako ho interpretovať – sa najčastejšie podujmú kunsthistorici, zriedkavejšie už sami výtvarníci, zatiaľ čo väčšia časť verejnosti odpoveď ani nehľadá, lebo je presvedčená, že súčasné umenie, vrátane výtvarného, je pre bežného príjemcu nečitateľné a nezrozumiteľné.

Kniha Ako sa číta obraz je osobitým príspevkom k uvažovaniu o povahe a zmysle súčasného umenia, pričom zámerne nechce ponúknuť jednoznačnú odpoveď odbornej povahy sformovanú z pozície výtvarného kritika či kunsthistorika. Práve naopak. Tridsaťšesť súčasných slovenských výtvarníkov tu v inštruktívnych a zrozumiteľných úvahách nad konkrétnym vlastným dielom, ktoré je v knihe reprodukované, odkrýva svoju metódu vytvárania diela (prečo a ako vzniklo či muselo vzniknúť) a odhaľuje spôsob, ako by sa mohlo vnímať a interpretovať. Dominantný priestor je venovaný médiu maľby, zastúpené sú však aj fotografia, objekt, sklo či videoart. Kniha sa prostredníctvom textovej časti usiluje búrať obavu pred súčasným výtvarným umením, posmeľuje k jeho recepcii a podnecuje oň záujem, keďže je ako obrazová publikácia zároveň vzrušujúcou galériou súčasného slovenského umenia.


Peter Milčák a Marek Ormandík, editory knihy Ako sa číta obraz, pripravili zaujímavý multigeneračný výber slovenských umelcov, ktorí vlastnými slovami opisujú a analyzujú svoje výtvarné dielo. Medzi oslovenými autormi, ako Rudolf Sikora, Miroslav Cipár, Daniel Fischer či Roman Ondák, som sa ocitla aj ja a tak som získala príležitosť vyskúšať si, aké náročné môže byť verbalizovať výtvarný obraz pre čitateľov / divákov. Rôzne interpretácie konkrétneho umeleckého diela kritikom, divákom a samotným autorom sa môžu natoľko rozchádzať, že je niekedy ťažké určiť, či hovoria o rovnakom diele. Autorská interpretácia však odhaľuje vnútorné nastavenie umelca a jeho uvažovanie pri tvorbe. Ako sa číta obraz (Peter Milčák, Marek Ormandík (eds.), 2017)

Ďalšie odporúčania


Fedora Gála rád počúvam, rád čítam, čo napíše, a preto som si myslel, že v tejto knihe už ťažko nájdem niečo nové. Ale som rád, že som sa mýlil. Karol Sudor vedie tento rozhovor výborne, ako len on vie. Táto kniha by mala byť vo vačšine slovenských domov, či bytov. Prečítaná samozrejme. Hádam Fedor Gál prehodnotí formulku "koniec príbehu", myslím, že ešte by mal čo povedať. Fedor Gál. Ešte raz a naposledy. Koniec príbehu (Karol Sudor, Fedor Gál, 2017)

Fedor Gál. Ešte raz a naposledy. Koniec príbehu

Poviedková kniha Lido di Dante je podľa mňa najlepšou knihou českého básnika Petra Borkovca. Skrýva sa v nej všetko to, čo je aj v jeho básňach, a ešte omnoho viac. Hravé, ľahko načrtnuté situácie z talianskych letovísk, pláží, barov, hotelíkov a piazzet sú plné farbistých detailov, umlčaných poínt, nadhľadu, vášne aj porozumenia. Borkovec v nich slobodne prechádza od takmer denníkového rozprávania k fantáziám, predstavám či snovým kontrapunktom: všetko tu je, všetko tu môže byť, chcem to. Jeho poviedky sú vtipné, clivé, vzrušujúce aj drsné. V útlej knihe sa skrýva množstvo neokázalých, no nečakaných klenotov vnímania. Lido di Dante (Petr Borkovec, 2017)

Lido di Dante

Obidva diely knihy Mimi a Líza o vnímaní sveta všetkými zmyslami si radi čítame s dcérou pred spaním, skôr než sa sami ponoríme do tmy a zapneme vlastnú predstavivosť. A nedávnym veľkým objavom pre mňa je Rudo, komiks Dana Majlinga, lepší ako Woody Allen. Mimi & Líza (Kerekesová Katarína, Moláková Katarína, Salmela Alexandra, 2013)

Mimi & Líza