Mám nepríjemný pocit, že sa po poslednej kapitole zbalíš a ujdeš do lesa, hovorí mi moja žena Katka vždy, keď začnem čítať knihu o samotároch alebo návratoch k prírode. Takto ju s knihou na kolenách vystraším približne dvakrát za rok. Kniha Paola Cognettiho Divoký kluk bola jednou z nich. A bola jednou z najlepších. Nie je to totiž len zbeletrizovaná obhajoba samoty a prírody. Cognetti rozpráva o hľadaní dávnych a stratených častí samého seba, o úcte k ľuďom či o rozpakoch, ktoré cíti, keď vstupuje cudzím ľuďom do životov. Fajn témy na premýšľanie, aj keď práve nie ste v lese. Píše úprimne, bez zbytočnej drámy a klišé obrazov podobných diel, v ktorých napríklad Alexander Supertramp páli peniaze na dôkaz svojej slobody. Do lesa som napokon po dočítaní neušiel. Opäť však o niečo hlbšie rozumiem ľuďom, ktorí doň ušli a hľadajú skúsenosť so samotou. V neposlednom rade som po knihe dostal obrovskú chuť žiť svoje bežné dni o niečo skromnejšie. Divoký kluk (Paolo Cognetti, 2018)

Odporúčam knihu Nikolaja Vasiljeviča Gogoľa Taras Bulba, ktorú som si nedávno kúpila v pezinskom Artfore v novom šate a tuším aj preklade. Parádna vecička, dnes už takto ani o takých veciach nik nepíše! Najprv som bola tatko Taras, potom jeho dvaja synovia, čo sa vrátili zo štúdií, v noci ich smutná mama, mimochodom jedna najkrajších scén, ktorá sa lúči so synmi, ale samozrejme nielen to. V dobrých knižkách je vždy to aj to, a nikdy nie len to. Určite to bola jedna z najlepších kníh, ktoré som v poslednom čase prečítala. Odporúčam dobrému čitateľovi. Ja som si aj poplakala. Taras Bulba (Gogol Nikolaj Vasiljevič, 2012)

Podnetná, inšpiratívna a v tradicionalistickom prostredí katolicizmu na Slovensku do istej miery aj provokatívna publikácia. Revolúcia sa nechystá, tú urobil Kristus pred dvetisíc rokmi, ale láskavé rozmasírovanie stuhnutých krížov určite nezaškodí. Radosť evanjelia na Slovensku (Mikloško František, Moravčík Karol (eds.), 2015)

Jedného dňa v hrade nastal ruch. Lebo Strašihrad obsadili draci. A tak kráľ Artur poslal Ralfa, aby zachránil Strašihrad. Ralf stretol Rytiera z vydier a potom oni dvaja stretli čarodejníka Fusakla. Potom, keď už boli pri hrade, tak vošli dnu, stretli drakov, ktoré im všetko vysvetlili, a tak sa celé ich dobrodružstvo začalo. A ďalej sa dozviete, keď si knihu prečítate. V knihe ma veľmi pobavili a sa mi páčili najviac milulinkí koberčania, ktorých teraz rada vymýšľam a kreslím. V knihe sa stretnete aj s Vianocami a s veľkým dobrodružstvom. Kniha má veľa strán, ale sa rýchlo prečíta. Draky zo Strašihradu sú super a radím vám, prečítajte si ju a budete nadšení. Draky zo strašihradu (Pratchett Terry, 2015)