Ten život mohol byť úplne iný, keby... Mohutný román – iba druhá kniha mladej Američanky havajsko-kórejského pôvodu – o moci a bezmoci lásky a priateľstva, o šťastí a úspechu, ich cene a pominuteľnosti, o inakosti, o údesnej traume z detstva, ktorej následkom sa nedá uniknúť po celý zvyšok života. Umne skomponované a brilantne napísané dielo, ktoré sa zadiera pod kožu, reže ako žiletky, ktorými si ústredná postava ubližuje. Jedna z kníh, na ktorej obálku by sa hodil nápis: „Ministerstvo zdravotníctva varuje: Čítanie môže narušiť duševnú rovnováhu“. Malý život (Hanya Yanagihara , 2017)

Osobne mám veľmi rada knihy, ktorých dej sa zakladá na skutočných udalostiach a ktorých postavy sú taktiež inšpirované reálnymi postavami ľudskej histórie. Kniha Kdo tančí s vodou od Ta-Nehisi Coatesa je v podstate temným opisom jedného z najhorších ľudských zločinov na vlastnom živočíšnom druhu – otroctva. Táto kniha drsným spôsobom zachytáva (nie až tak/vlastne vôbec nie) vymyslené osudy otrokov z najbližšieho či vzdialenejšieho okolia hlavného hrdinu Hirama Walkera, rovnako aj jeho vlastné trápenie, no je zvláštne pretkaná poetickými momentmi, ktoré úzko súvisia s (tentoraz už naozaj vymyslenou) tajomnou vlastnosťou, ktorú Hiram má a jeho poslaním, okrem iného, je naučiť sa ju ovládať. Taký súčasný magický realizmus, ak dovolíte. Kdo tančí s vodou (Ta-Nehisi Coates, 2022)

Túto knihu som v poslednom období čítal veľakrát. V slovenskom preklade aj v origináli. Čítal som ju veľakrát, pretože som ju prekladal (wink). Ide o krátke aj dlhšie veršované grotesky slávneho režiséra Tima Burtona, ktoré sú navyše krásne ilustrované samotným autorom. Vystupujú v nich bizarné postavičky s tragickými osudmi a deti sa v nich rodia ako ustrice, múmie alebo roboti. V knižke ich príbehy nájdete rovno dvakrát. V slovenskom preklade aj v origináli. O Slávkovom neslávnom konci a iné burtonovky. (Burton Tim, 2015)

Pôsobivý, mnohými superlatívmi a cenami ovenčený debut mladej Američanky ghanského pôvodu Yai Gyasi (nar. 1989) ma mimoriadne silne oslovil. Dokazuje, že dobrá literatúra často rozpovie o dejinách viac ako stoh historických traktátov. V prvej vetve rodostromu dvoch dcér ženy z kmeňa Ašantov sa zrkadlia dejiny Ghany: kmeňové vojny, obchod s otrokmi, spolužitie i zrážky s britskými kolonizátormi, boj za nezávislosť a ghanský dnešok. Druhú zo sestier zavliekli ako otrokyňu do Ameriky; príbehy jej vetvy rodu zosobňujú neľahké osudy Afroameričanov: na plantážach amerického Juhu, v lodeniciach Marylandu, uhoľných baniach Alabamy, džezových kluboch a drogových brlohoch Harlemu prvej polovice 20. storočia aj v súčasných Spojených štátoch. Návrat domů (Yaa Gyasi , 2016)