Baletky majú dve tváre. Tú prednú, usmievavú a dokonalú, ktorú vidí publikum. A potom tú odvrátenú, ktorá zmizne za oponou, predpisový úsmev im spadne a tvár sa skriví do strhaného škľabu. Hlavná hrdinka tohoto príbehu zažíva každý deň baletný dril ako v armáde. Ešte nemá štrnásť, a už je odborníčka na používanie preháňadiel a zvracania, aby si udržala váhu, na ošetrovanie krvavých palcov a sťahovanie pŕs. A do toho spoznáva klubový život v Prahe. Sú deväťdesiate roky, frčí perník a extáza a ona objavuje sex a zisťuje, že má nevlastného brata, ktorý je úplne iný, ako by chcela. A že jej sen stať sa baletkou a tancovať v Zlatej kapličke sa mení v nočnú moru. Režisérka a tanečníčka Miřenka Čechová vychádza z vlastných skúseností a denníkových zápiskov. Jej próza je sebaironickým, surovým a neľútostným obrazom štúdií na Tanečnom konzervatóriu a pražského života v divokých 90. rokoch. Baletky (Miřenka Čechová, 2020)

Egreš vydal svoju tretiu knižočku, a bude od Egrešu tretia, ktorú budete chcieť mať doma na polici. Tak ako pri prvých dvoch, aj tu ide o naozaj atraktívnu knihu, ktorá je svojimi ilustráciami veľmi osviežujúca, no pritom vlastne trochu „iná". A tak ako doteraz, aj táto je takým precíznym kusom tlačoviny (parádny papier, veľmi pekný font), že sa s vami pri otáčaní stránok bude rozprávať. Ide takmer o encyklopédiu o opiciach z autorskej dielne mamy etologičky a dcéry ilustrátorky, a nájdete v nej celú kopu zvláštnych a zaujímavých detailov zo života opíc. Kombinácia obrázkovej knihy a literatúry faktu je magická: detivsa cez ňu učia o svete okolo nás, no vďaka ilustráciám sú všetky fakty naplnené životom. Samozrejme, nečakajte kompletné informácie na úrovni encyklopédie, úlohou tejto knihy nie je suplovať učebnice a príručky. Avšak plní zásadnú úlohu, ktorá uniká takmer každej našej učebnici: vzbudzuje chuť vedieť viac. Vraj pre deti približne od šesť, no listovať bez čítania si ňou budú aj minideti,va listovať s čítaním a obdivovaním zase najstarší rodičia. To je kniha, ako má byť: rastie s vami. Poklad. Nie je opica ako opica (Lucia Kršková, Barbara Kršková, 2017)

Pretože Nabokov je štylistický boh. Je to krásne vymyslené aj napísané. Je to výborne preložené. Je to kniha, ktorú keď prečítate, tak chcete ísť odznova, pretože teraz to úplne inak vidíte. Je tam Ada a aj žár, ako sľubuje názov a je to (okrem iného) o láske, starých časoch, letných podvečeroch, dobrých aj zlých mravoch, motýľoch, piknikoch, stromoch... Chýba síce mapa, ale namiesto toho je vpredu rodostrom (mapa vzťahov – ha!). Ada aneb žár (Nabokov Vladimir, 2015)

Citlivý člověk Jáchyma Topola je román, aký sa v českej literatúre od Hrabalových čias nevyskytol. Čistota jazyka spojená s horúčkovitou imagináciou a všadeprítomným, aj keď ako noc čiernym, humorom sú hlavnými pôvabmi tohto pochmúrneho podobenstva o našej dobe. Citlivý člověk (Jáchym Topol , 2017)