Mišo Hvorecký

spisovateľ, prekladateľ a publicista

Mišo Hvorecký

Považujem za mimoriadnu udalosť, že v slovenčine konečne vyšiel Sebald! Navyše vo vynikajúcom preklade Milana Žitného. Táto kniha zmenila pohľad na nemecké písanie o holokauste a ľuďoch na úteku. Hlavnou témou štyroch pohnutých osudov je holokaust, ale rozprávanie je univerzálne, katarzné a umelecky absolútne očarujúce. Román ukazuje, akú veľkú moc má dobrá literatúra. Vysťahovalci (Winfried Georg Sebald , 2017)

Vysťahovalci

Vrelo odporúčam román Ralfa Rothmanna – Umrieť na jar. Do slovenčiny ho vynikajúco preložila Katarína Széherová. Práva sa predali do ďalších dvadsiatich jazykov a úspech je zaslúžený. Autor už v Nemecku dosiahol kultový status, a to napriek tomu, že sa drží striktne v ústraní od tamojšej živej literárnej scény. Hoci knižka opisuje mimoriadne temné a desivé udalosti, autorov štýl je nezvyčajne lyrický. Taký poetický a autentický protivojnový román som dávno nečítal. Na krátkej ploche sa spisovateľovi podarilo načrtnúť fresku o konci nacistickej ríše, ale aj naznačiť, aké ťažké bude po tom všetkom vybudovať slobodnú a demokratickú republiku. Apokalyptické obrazy sa striedajú s náznakmi nádeje. Ústredná postava nedočkavo čaká na koniec vojny a čitateľ zasa dúfa, že sa nezabudnuteľná kniha ešte neskončí. Umrieť na jar (Rothmann Ralf, 2017)

Umrieť na jar

Ďalšie odporúčania


Koho by to zaujímalo: Vždy som uznával dobrých spisovateľov a obdivoval ich schopnosť vhľadu do vlastnej mysle. O to viac, ak sa ich vnímanie prelína s mojim a vytvorí sa tak priestor pre pochopenie nových, zaujímavých vecí. Pavel Vilikovský vo svojom diele opäť predviedol, že je naozajstný majster svojho remesla. Malá útla knižka, ktorá sa bravúrne pohráva s rôznymi uhlami pohľadu a zároveň nám ukazuje, že náš svet vlastne nie je až taký skutočný, ako si ho veľakrát sebestredne predstavujeme. Vďaka za to, pán autor! Ale koho by to zaujímalo. Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa (Pavel Vilikovský, 2017)

Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa

Svetlana Alexijevič má talent počúvať. Preukazuje ohromnú odvahu i skromnosť zároveň. Je vytrvalá, no pri čítaní ju nevnímame. Vojna nemá ženskú tvár je kniha tvrdá a nástojčivá. Čítate ju v električke a je vám ľúto vystúpiť, lebo cítite zodpovednosť voči ženám, ktorých príbehy sú azda neprenosné, ale je nutné ich vypočuť do konca. Svetlana Alexijevič je v hľadaní pravdy nekompromisná rovnako ako vojna, ktorá sa nedelí na mužskú a ženskú. Ani dievčatá v mojom veku, ktoré dobrovoľne odchádzali na front, kompromis nepoznali, vojna i smrť boli všadeprítomné a nebolo výberu. Mám dvadsať rokov a študujem. Vtedy by som možno bola tankistkou, pilotkou, ostreľovačkou – veteránkou, slová, ktorých ženský ekvivalent vymyslela sama vojna. V tejto knihe je obsiahnutá nekonečná ženská bolesť i sila. Povinné čítanie. Vojna nemá ženskú tvár (Svetlana Alexijevič, 2015)

Vojna nemá ženskú tvár

Pred rokmi som ju v anglickom preklade (Shadow of the Sun) dostala do daru od poľských kamarátov a lepší darček si neviem predstaviť. Úžasný vhľad do rozmanitého afrického vesmíru, ktorý tvoria tisícky kmeňov, etník, kultúr, mnoho bolesti, mnoho radosti, kontrastov a krás. Výber najlepších reportáží, postrehov a príbehov, ktoré Kapuscinski odžil a neopakovateľným spôsobom zachytil počas vyše 40-tich rokov pôsobenia v Afrike ako zahraničný korešpondent. Akoby bol jedným z domácich, s pokorou a vnímavo nám približuje ich zmýšľanie, pocity, každodenné i politické reálie, zdôrazňujúc nemožnosť definovania tejto spletitej mozaiky akým Afrika je, často v západnom vnímaní veľmi zjednodušovanej a splošťovanej. Teším sa, že ju teraz vydavateľstvo Absynt prinieslo slovenským čitateľom. Jedna z najlepších kníh, aké o Afrike existujú. Eben (Ryszard Kapuściński , 2016)

Eben