Matilda Borovská

7 rokov

Matilda Borovská

Táto knížka sa mi páčila, lebo je veselá, napínavá aj zaujímavá. Celý čas som chcela vedieť, kto ukradol z kráľovského hradu zářivou hvězdu a prečo. Bolo super, že sa princezná skamarátila s kašpárkom a rozhodli sa spolu vypátrať, kto ju ukradol a kde je. Lebo inak kráľovstvu hrozí niečo veľmi zlé. Páčili sa mi aj obrázky. V češtine sa mi dobre čítalo a keď som niečomu nerozumela, tak som sa spýtala maminy. Knížku požičiam aj kamarátke Lujze. Hledá se hvězda (Lenka Brodecká, 2017)

Hledá se hvězda

Ďalšie odporúčania


Vtipnejšia slovenská kniha v tomto roku nevyšla. Čo v tomto roku, celé desaťročia. Podobné veci sa diali, keď Lasica so Satinským s plezírom sebe vlastným napodobňovali Iľfa a Petrova. Majling to zvláda aj úplne sám. Neuveriteľné pozorovacie schopnosti a fortieľ v zachytení nielen najväčších tém klasickej ruskej literatúry, ale aj života ako takého. A k tomu funkčné vulgarizmy a momenty, keď sa budete smiať naozaj nahlas. Veľa, veľmi veľa takýchto momentov. Až má v konečnom dôsledku našinec chuť uveriť tomu, že Daniel by podobným spôsobom s prehľadom zvládol aj napísanie ženského románu pod menom Zuzana Fialová. To by bolo! Ruzká klazika (Daniel Majling, 2017)

Ruzká klazika

Po smutnokrásnom Raji a Pekle mi Artforum do cesty prinieslo aj Letné svetlo. Autor nás vnáša do príbehov obyvateľov malej islandskej dediny. Aj s humorom a bez priklášení, zároveň neuveriteľne krásne Stefánssonovsko poeticky. Osudy obyvateľov, ktoré autor rozpráva prostredníctvom kolektívneho vedomia v prvej osobe plurálu, sa prelínajú a organicky vplietajú do dúm o živote i smrti a čítajú sa ako mäkké maslo. V skvelom preklade Zuzany Stankovitsovej som ju čítala práve v čase, keď som žila na Islande. Vnútorné pousmievania sa, melancholické snenia a zamyslenia sa pri tejto knihe sú, myslím, pre nadchádzajúce večery jesenné, keď letného svetla ubúda, ozajstným pohladením duše. Letné svetlo a potom príde noc (Jón Kalman Stefánsson, 2014)

Letné svetlo a potom príde noc

„To snad není pravda. Adoptovala mě najnepořádnejší opice z celého města. Kdyby tenhle čurbes videla Gerd, zaručene by ji ranila mrtvice.“ Jonna má deväť rokov, vyrastá v detskom domove, má mimoriadny dar postrehnúť pointy správania dospelých, no najmä veľmi túži po mame, ktorá by ju ľúbila a občas aj poľutovala. Gorila má dva metre, nosí otrhané gate, býva na mestskom zbernom dvore, sníva o antikvariáte, má jedno dôležité tajomstvo, no najmä veľké srdce a ochotu počúvať Jonnu, hoc je ešte len dieťa. Jonna a Gorila si k sebe hľadajú cestu, dôvera chce čas. Spájajú ich silná empatia a sprisahanecký humor. Ich príbeh preniká hlboko – cez chladnú inštitucionálnu starostlivosť o opustené deti zosobnenú riaditeľkou domova, predsudky voči tým, ktorí sú napohľad iní, cez zneužívanie moci rozhodovať o životoch druhých ľudí. Popri tom však dokáže dvojica J. a G. nahlas rozosmiať, takže „žádnou paniku na Titaniku!“. Švédska autorka otvára aj záludné otázky – Je dobré, že Gorila učí Jonnu kšeftárčiť? Môže deväťročné dieťa šoférovať? Kniha je rozhodne napínavá a myslím, že pre vek 9 až 11 rokov vhodná na spoločné čítanie a rozprávanie sa s dospelým. Vydanie je v českom jazyku, hravé ilustrácie ušité na mieru zas tu, na Slovensku, od Martiny Matlovičovej. Gorila a já (Frida Nilsson, 2015)

Gorila a já