Mária Ferenčuhová

poetka, prekladateľka, filmová bádateľka

Bez kníh strádam.

Mária Ferenčuhová

Poviedková kniha Lido di Dante je podľa mňa najlepšou knihou českého básnika Petra Borkovca. Skrýva sa v nej všetko to, čo je aj v jeho básňach, a ešte omnoho viac. Hravé, ľahko načrtnuté situácie z talianskych letovísk, pláží, barov, hotelíkov a piazzet sú plné farbistých detailov, umlčaných poínt, nadhľadu, vášne aj porozumenia. Borkovec v nich slobodne prechádza od takmer denníkového rozprávania k fantáziám, predstavám či snovým kontrapunktom: všetko tu je, všetko tu môže byť, chcem to. Jeho poviedky sú vtipné, clivé, vzrušujúce aj drsné. V útlej knihe sa skrýva množstvo neokázalých, no nečakaných klenotov vnímania. Lido di Dante (Petr Borkovec, 2017)

Lido di Dante

Ďalšie odporúčania


Ťažko nájsť slová, ktoré by opísali výnimočnosť a silu Žo Langerovej a jej príbehu.  Odkaz, ktorý v sebe nesie mrazivé dôkazy doby ničiacej akékoľvek ľudské hodnoty  v mene falošných ideálov, je viac ako len mementom. A najmä v súčasnosti... Vtedy v Bratislave. Môj život s Oskarom L. (Langerová Žo, 2015)


Duchovná sci-fi z neďalekej budúcnosti: mimozemšťanmi vyžiadaný misionár Peter šíri na planéte Oáza, v malej komunite, kde vládnu pokoj, opatrnosť a pomalosť, slová evanjelia. Jeho manželka Beatrice zatiaľ čelí rozpadu ľudského spoločenstva na Zemi. Písomné spojenie ponad priepasť priestoru a času je nedostatočné, obaja sa pod tlakom odlišnej skúsenosti menia a vzájomne ešte väčšmi vzďaľujú. Fascinujúci vesmír fikcie stvorený jedným z najlepších prozaikov našich čias čitateľa pohltí a privedie k nečakaným otázkam a úvahám. Ukazuje, že veľa sa môžeme naučiť aj od vymyslených bytostí z vymysleného kúta kozmu. ,,Záře zalévala celou místnost, proměňovala kávovary v sochy zdobené drahokamy, hliníkové židle ve vzácný kov, stojany s časopisy v zikkuraty, plešaté hlavy v lampy." ,,Měl pocit, že pro každou věc je jedno slovo - ale jen jedno. Básníci by to tu měli těžké." Kniha zvláštních nových věcí (Michel Faber , 2016)


Kniha, ktorá by mala byť čítaná znovu a znovu, je podľa mňa Svet včerajška od Stefana Zweiga. Ide o autobiografiu, v ktorej Zweig viac ako svoj vlastný život analyzuje spoločenský vývoj v strednej Európe, ktorý viedol k prvej svetovej vojne a neskôr k nástupu nacizmu a Adolfa Hitlera. Opis toho, ako neschopnosť politikov uvedomiť si včas dôsledky svojich činov viedla k vypuknutiu vojny, ktorú vlastne nikto nechcel a tiež presná analýza toho, ako postupne nenávisť ku konkrétnej skupine ľudí prenikla celou spoločnosťou a stala sa akceptovanou, sú mrazivé a veľmi pripomínajú súčasné dianie. Naposledy nám vojna v bývalej Juhoslávii ukázala, kam môže viesť ľahkovážnosť či úmysel pri podnecovaní a tolerovaní náboženskej a národnostnej nenávisti. Zweig, ale napríklad aj Hannah Arendthová, ktorá opísala banálnu podstatu zla, boli sami utečencami, časť života museli stráviť v exile vinou nenávisti vyvolanej v tejto časti Európy. Veľmi dúfam, že história sa nebude opakovať. Svet včerajška (Stefan Zweig, 2014)

Svet včerajška