Slovenko-Fínka Salmela opäť rozvírila literárne hladiny v oboch krajinách. Jej najnovší, hrubočizný román je poctivou politickou utópiou, ktorá ponúka dve extrémne verzie budúcnosti sveta, v ktorom žijeme. Oba scenáre sú však až akosi priveľmi temné. A Antti nie je žiaden hrdina... Krásna kniha! Krásne napísaná, čitateľ až musí žasnúť nad šírkou slovníka autorky. A ešte aj krásne graficky spracovaná, čo dodáva tomuto románu priam mytologický rozmer. Vrelo odporúčam a zároveň verím, že Antihrdina má dobre našliapnuté aj na budúcoročnú Anasoft Litera. Antihrdina (Alexandra Salmela , 2017)

Vždy som rád, keď môžem dať tip na slovenskú knihu. A Zadné izby ma oslovili ako máloktorý domáci debut. Bariccovsky malebný štýl, silné, vtipné, no nie prvoplánové bonmoty a príbehy o tom, čo skrývame v zadných izbách svojej mysle, sú skutočne príjemným čítaním. Zadné izby (Sabuchová Alena, 2016)

Útla knižka vydavateľstva Inaque prináša štyri eseje známeho neurológa, autora desiatky kníh (Muž, ktorý si plietol manželku s klobúkom, Antropologička na Marse, Halucinácie atď). Napísal ich na sklonku života. Tú poslednú – Šábes – dokonca len dva týždne pred smrťou. Oliver Sackcs, podobne ako v knihách, ktoré napísal, vkladá do slov úprimnosť a poznanie – a na sklonku života a zvlášť v tejto knižke aj pokoru a vďačnosť. Nie je to smutné čítanie, hoci v knihe nenarazíte na nejakú vtipnú pasáž, ktorá by ponurú tému odľahčila. Napokon, nie je to treba. Pohľad zrelého človeka povzbudzuje k zamysleniu a vlastnej reflexii, nie k beznádeji a strachu. Myslím, že je to dôležité čítanie. Vďačnosť (Sacks Oliver, 2016)

Žiaľ, k čítaniu sa kvôli blogovaniu a najmä zhromažďovaniu podkladov pre blogy dostávam iba sporadicky. V poslednom čase ma však oslovilo niekoľko titulov. Jedným z nich sú „Dobré slohy“ dvojice raperov Beneho a Lyrika. Som z inej generácie a môj hudobný vkus formovali skôr Beatles, Jimi Hendrix, Jethro Tull či Cream, ale Modré hory počúvať dokážem. Pripomína mi to bítnikov s vervou recitujúcich svoje básne. Bene ma pozval na koncert a po jeho skončení mi knihu venoval. A naozaj sa to dá nielen počúvať, ale aj čítať. „Ten dážď je tam, vždy sa snaží len striasť a zmyť všetku špinu sveta. Dovoľ mu, otvor náruč, vybehni, do búrky zakrič, že svet je príšerný.“ Dobré slohy (Modré hory, 2016)