Katarína Koščová

hudobníčka

Katarína Koščová

Fascinuje ma, ak niekto dokáže spracovať silnú tému cez obrázky a zopár krátkych viet. Neuveriteľne ma to fascinuje. Miestami je tento grafický román vtipný, miestami mrazivo smutný, úderne strohý, no pre mňa mal najmä neuveriteľnú silu. A čo je dôležité, príde mi nesmierne aktuálny, aj napriek tomu, že popisuje udalosti z dôb Iránskej islamskej revolúcie. No, to, čo sa v tej dobe dialo v Iráne reflektované očami malej Marjane je navlas rovnaké ako to, čo sa dialo už toľkokrát po celom svete, aj keď v iných kultúrnych kontextoch. Je to memento. Druhý diel nám dáva možnosť nahliadnuť do sveta, v ktorom sa už staršia Marjane vyrovnáva s emigráciou z krajiny, ktorú miluje, ale život v nej je nesmierne nebezpečný, no život v bezpečnej krajine je zasa neúplný, vytrhnutý z koreňov... Persepolis sa dnes dá zohnať v súbornom vydaní. Čiernobiely film, ktorý vám prebehne pred očami a vy ho nebudete chcieť vypnúť. Persepolis. Souborné vydání (Marjane Satrapiová , 2018)

Persepolis. Souborné vydání

Únavu materiálu od Mareka Šindelku som otvorila v jedno nedeľné ráno a nemohla som ju odložiť, kým som ju celú nedočítala. Niečo som narýchlo uvarila a utekala som ku knihe. Pamätám si, ako som sa zavrela do izby a nekomunikovala som ani s mojím mužom, ani so synom. Nevedela som, o čom príbeh bude, len mi ju kamarátka strčila do ruky, vraj si to mám prečítať. Dobre, že som nevedela. Asi by som si ju nechala na inokedy, posúvala by som ju práve pre tú ťažkú a nesmierne aktuálnu tému... A tak som sa nevedomky nechala vcucnúť príbehom, nad ktorým sa nedá prestať premýšľať, ktorý vás neprestane mátať dlho po tom, čo dočítate poslednú vetu. Únava materiálu (Šindelka Marek, 2016)

Únava materiálu

Ďalšie odporúčania


Síce smutné, ale pritom krásne čítanie. Hneď na prvej strane útleho románu zistí Arvidova matka, že má rakovinu a odchádza na malý ostrov, kde kedysi celá rodina trávila dovolenku. Arvid cestuje za ňou, no vo svojom vnútri cestuje časom a spomína na menej či viac dôležité okamihy svojho života, ktorý je síce inak, ako ten matkin, ale tiež v troskách. Rieka času tečie neúprosne a obaja hľadajú cestu k tomu druhému i cestu k pochopeniu svojich vlastných životov. Pettersona som predtým nepoznal, no už chápem, prečo dostal za túto knihu najprestížnejšie ocenenie za knihu v niektorom zo severských jazykov – Literárnu cenu Severskej rady. Vnútri mi ešte dlho zostal smutnokrásny pocit. Proklínám řeku času (Petterson Per, 2015)


Čítam menej, kupujem veľa. Knihy sú moji najlepší priatelia. A k mnohým sa vraciam. V najnovšom vydaní Neviditeľných miest je silná grafická stránka. A v texte, ako sám autor hovorí, sa myšlienky môžu voľne potulovať. Môžete zablúdiť, zastaviť sa na osvieženie, ale aj rýchlo utiecť. Calvinove Neviditeľné mestá, Pamukov Istanbul a Čosi čudné vo mne sú pre mňa najlepšími sprievodcami svetom. Neviditeľné mestá (Italo Calvino , 2016)

Neviditeľné mestá

Obidva diely knihy Mimi a Líza o vnímaní sveta všetkými zmyslami si radi čítame s dcérou pred spaním, skôr než sa sami ponoríme do tmy a zapneme vlastnú predstavivosť. A nedávnym veľkým objavom pre mňa je Rudo, komiks Dana Majlinga, lepší ako Woody Allen. Mimi & Líza (Kerekesová Katarína, Moláková Katarína, Salmela Alexandra, 2013)

Mimi & Líza