Juraj Mesík

mysliteľ a futurológ

Juraj Mesík

Ak máte na sklonku podivného roku 2020 pocit, že vám už karantény a sedenie doma lezú na nervy, môže byť dobrý cestopis pre vás tá pravá liečba. A kam inam vyraziť ako na piatu najdlhšiu rieku sveta a plaviť sa ňou až po šíry oceán krajom nekonečnej tajgy, močiarov, tundry, zeme premŕzajúcej do hĺbky jeden a pol kilometra, krajom šamanov, starovercov, komunistických lágrov a morbídnej postsovietskej nostalgie? Tou riekou je mohutný Jenisej, krajom Sibír a územím morbídnej nostalgie a košatých bludov, samozrejme, široká ruská duša. Na takúto cestu z covidovej reality môžete vyraziť s Františkom Hrabalom – Krondakom v jeho novej knihe Cesta na Tajmyr. Vyše 400 pútavo napísaných a bohato ilustrovaných strán o ľuďoch, prírode, krutej histórii aj bizarnej súčasnosti, ktoré nepustíte z ruky. Cesta na Tajmyr (F. R, Hrabal-Krondak, 2020)

Cesta na Tajmyr

Ďalšie odporúčania


Choroba, staroba, smrť. Napriek týmto ústredným témam štyroch Sacksových esejí je Vďačnosť pôvabná a krásna. V jednej z nich vyjadruje radosť z toho, že nie je mŕtvy, že je jednoducho vo svojich osemdesiatich rokoch šťastný, že žije, a to aj napriek tomu, čo všetko ľutuje – premrhaný čas či svoju plachosť. Konštatuje, že netúži po nesmrteľnosti, chce len to, aby niektoré jeho knihy prehovárali k čitateľom aj po jeho smrti. Z jeho slov cítiť vyrovnanosť, jas a pokoj, a hoci vraví, že sa vzdialil svojmu životu, nie je to nič negatívne – intenzívne ho prežíva a uvedomuje si jeho prepojenosť. Cítiť aj smútok spôsobený stratou nenahraditeľných blízkych priateľov a vrstovníkov. Básnik medicíny Oliver Sacks píše nádherne o vďačnosti. Veď mal vzťah so svetom, ten špeciálny vzťah tých, čo píšu a čítajú. Vďačnosť (Sacks Oliver, 2016)

Vďačnosť

Tak som si prečítal, keď sa to Topolovi páčilo. Vtipné to bolo a drsné. Život pobudov v dobe, ktorá pobudom vôbec nepriala. Čo kapitola to iná práca, čo práca to blbá a zbytočná práca. Práca pre prácu. Odporné, zahmlené prostredie periférie, ktorá začínala už v centre mesta. Jediným svetlým bodom v tom marazme bola hospoda, niekedy len petrolejka v hospode. A potom ešte humor, ale to len taký situačný humor, humor z núdze a absurdnosti situácií. Napríklad, keď debilovi Ládikovi - pracujúcemu vo "Výrobnom družstve invalidov" (hej aj také bolo) nahovoria, že mu súdružky (Kabrhelová a Štrougalová) prichádzajúce na kontrolu zjedia obed. Ládik to vyriešil po svojom. "Polivka s nudlemi a svíčková s knedlikem" nemôže padnúť za obeť nejakým potentátkam. V plnej rýchlosti vrazil dvojkolesovým vozíkom do vládnej Volgy. A potom prasácke historky z dievčenského učilišťa a z továrne, a z výmenníku a z čističky a zo strážnej búdky a z poľa prehnojeného chemikáliami. Nie je to Hrabal ani Balabán, ale k pivu a na ľahké zamyslenie, aké to tu asi pred štyridsiatimi rokmi bolo, je to dobré. Šarlák. Dvanáct obrazů z periferie světa, Písek 1980-1992 (Petr Mano, 2017)

Šarlák. Dvanáct obrazů z periferie světa, Písek 1980-1992

Ak máte na sklonku podivného roku 2020 pocit, že vám už karantény a sedenie doma lezú na nervy, môže byť dobrý cestopis pre vás tá pravá liečba. A kam inam vyraziť ako na piatu najdlhšiu rieku sveta a plaviť sa ňou až po šíry oceán krajom nekonečnej tajgy, močiarov, tundry, zeme premŕzajúcej do hĺbky jeden a pol kilometra, krajom šamanov, starovercov, komunistických lágrov a morbídnej postsovietskej nostalgie? Tou riekou je mohutný Jenisej, krajom Sibír a územím morbídnej nostalgie a košatých bludov, samozrejme, široká ruská duša. Na takúto cestu z covidovej reality môžete vyraziť s Františkom Hrabalom – Krondakom v jeho novej knihe Cesta na Tajmyr. Vyše 400 pútavo napísaných a bohato ilustrovaných strán o ľuďoch, prírode, krutej histórii aj bizarnej súčasnosti, ktoré nepustíte z ruky. Cesta na Tajmyr (F. R, Hrabal-Krondak, 2020)

Cesta na Tajmyr