Jiřina Šiklová posielala listy z väzenia z Ruzyně svojím deťom a rodine v rokoch 1981 až 1982. Je v nich skĺbená hlboká láska matky a žiaľ z násilného odlúčenia. Listy sú často kontemplatívne, lebo vo väzení je čas jedinou výplatou. Jiřina milovala život, a preto ho vedela žiť "naplno" aj v komunistickom väzení, kde sa iní trápili. Ako sociologička sa v novej životnej role mohla obuť do topánok väznených a opísať svet z opačnej strany múra. Omlouvám se za svou nepřítomnost. Dopisy z Ruzyně 1981-1982 (Jiřina Šiklová, 2015)

O Ukrajine, Rusku a nás. Veľa odpovedí na veľa súčasných otázok, ktoré sa vyskytnú v každom rozhovore na túto tému. Od Majdanu cez anexiu Krymu až po súčasnú vojnu na Donbase. Trefne analyzuje, porovnáva súčasné režimy v Rusku a na Ukrajine. Vracia sa k Jeľcinovi, k Oranžovej revolúcii, k nástupu moci Putina, k anexii Podkarpatskej Rusi Stalinom. Dôležitý materiál pri rozhovore s konšpirátormi, ktorí čerpajú múdrosti z pár článkov na proruských weboch. Alexander Duleba sa na rozdiel od nich venuje tejto téme dlho a systematicky, dobre pozná Ukrajinu a Rusko, čerpá informácie z relevantných zdrojov. Je najcitovanejším slovenským analytikom v tomto konflikte. Kniha sa číta ľahko a je zaujímavé si prejsť celým stretom EÚ a Ruska ešte raz s odstupom času od daných zlomov. Rusko, Ukrajina a my (Gális Tomáš, Duleba Alexander, 2016)

Román o posledných rokoch pohnutého života Štefana Krčméryho, zasadený do prvej polovice 50-tych rokov minulého storočia, opierajúci sa o dobové reálie. Povedz slovo čisté (Anton Baláž, 2017)

Dočítal som Manuál pre upratovačky. Na dovolenke. Dávkoval som si 3 ks poviedky denne. Knihu som požičal. Hovorím: „Závidím ti, že ju budeš čítať prvýkrát!" Manuál pre upratovačky (Lucia Berlin, 2017)

Po smutnokrásnom Raji a Pekle mi Artforum do cesty prinieslo aj Letné svetlo. Autor nás vnáša do príbehov obyvateľov malej islandskej dediny. Aj s humorom a bez priklášení, zároveň neuveriteľne krásne Stefánssonovsko poeticky. Osudy obyvateľov, ktoré autor rozpráva prostredníctvom kolektívneho vedomia v prvej osobe plurálu, sa prelínajú a organicky vplietajú do dúm o živote i smrti a čítajú sa ako mäkké maslo. V skvelom preklade Zuzany Stankovitsovej som ju čítala práve v čase, keď som žila na Islande. Vnútorné pousmievania sa, melancholické snenia a zamyslenia sa pri tejto knihe sú, myslím, pre nadchádzajúce večery jesenné, keď letného svetla ubúda, ozajstným pohladením duše. Letné svetlo a potom príde noc (Jón Kalman Stefánsson, 2014)