Nádherná knižka písaná srdcom. O detstve malého Gréka v Brne. George je dieťa z utečeneckého davu, do ČSR pricestoval po gréckej občianskej vojne. Kniha je kúzelná, múdra, plná humoru, jemne saroyanovská a predovšetkým iná. Neviem, či napísal niečo predtým, ale toto je perla. P. S. Ak nebudeme hlupáci, možno raz napíše knihu chlapec zo Sýrie, ktorý tu teraz žije ako cudzinec. Na Moravě nekvetou olivy (Agathonikiadis George, 2015)

Kniha o vyrovnávaní sa so znásilnením je silnou výpoveďou ženy, ktorá svoju dvadsaťročnú traumu pretavila do príbehu. V prvej časti knihy je veľmi podrobne popísané samotné znásilnenie a následné prežívanie, ale paradoxne autorka nedala možnosť podrobnejšie nahliadnuť do svojho vnútra, do toho, čo prežívala nasledujúcich 20 rokov. Naopak v druhej časti dovoľuje, aby sme nazreli do jej vnútra popri tom, ako sa ponára do života muža, ktorý ju znásilnil. Hoci je už mŕtvy, snaží sa pochopiť jeho konanie, aby sa cez porozumenie jeho činu mohla vyliečiť zo svojej traumy. Je to ďalšia z absyntoviek, ktorá výborne ukazuje zlo a pôvod zla. Nájdem si ťa (Joanna Connors, 2017)

Jiřina Šiklová posielala listy z väzenia z Ruzyně svojím deťom a rodine v rokoch 1981 až 1982. Je v nich skĺbená hlboká láska matky a žiaľ z násilného odlúčenia. Listy sú často kontemplatívne, lebo vo väzení je čas jedinou výplatou. Jiřina milovala život, a preto ho vedela žiť "naplno" aj v komunistickom väzení, kde sa iní trápili. Ako sociologička sa v novej životnej role mohla obuť do topánok väznených a opísať svet z opačnej strany múra. Omlouvám se za svou nepřítomnost. Dopisy z Ruzyně 1981-1982 (Jiřina Šiklová, 2015)

Táto kniha sa mi veľmi páči, lebo sú v nej veselé príbehy. Deti robia somarinky a nikto sa na nich nehnevá. Hrajú sa aj v sene a v zime chodia do školy na sánkach. Lisa, ona to všetko rozpráva, má sedem rokov ako ja. Bullerbyn je krásne gazdovstvo a sú tam tri domy. Severný dom, Južný dom a Stredný dom. V každom bývajú deti a všetky sa spolu kamarátia. V Bullerbyne je dobre. Deti z Bullerbynu (Lindgrenová Astrid, 2012)