Ján Púček

Spisovateľ

Ján Púček

Myslím, že Porterov román Lanny nám rozpráva predovšetkým o čistote. O čistote vzťahu človeka k svojmu okoliu. K prírode. K predkom. K vlastným deťom. Ale aj o tom, aké nezdravé a škodlivé sedimenty do týchto vzťahov prenikli vinou našej bezohľadnosti. Obrátili sme sa životu chrbtom. Planéta je na lopatkách. Skolabovali sme. A ak nás ešte môže niekto zachrániť, tak sú to nevinné citlivé deti. Držme im palce. Lanny (Max Porter, 2020)

Lanny

Prečo Tomáš Janovic? Pretože sú to presné anamnézy chorôb a neduhov, ktoré nás potkýnajú na každom kroku. A sú to zároveň medikamenty bez vedľajších účinkov, bez hrozby predávkovania. „Jednotkou lásky by mal byť jeden TOLERANT.“ – píše T. J. Chýba už len riadok na podpis. Dvaja v jednom (Janovic Tomáš, Polakovič Dušan, 2015)

Dvaja v jednom

Ďalšie odporúčania


Parádne zápisky z koncertneho turne s kapelou Bad Seeds. Básne, úvahy, texty… Ja mám pre tohto pána slabosť… Píseň z pytlíku na zvratky (Cave Nick, 2017)

Píseň z pytlíku na zvratky

Fascinuje ma, ak niekto dokáže spracovať silnú tému cez obrázky a zopár krátkych viet. Neuveriteľne ma to fascinuje. Miestami je tento grafický román vtipný, miestami mrazivo smutný, úderne strohý, no pre mňa mal najmä neuveriteľnú silu. A čo je dôležité, príde mi nesmierne aktuálny, aj napriek tomu, že popisuje udalosti z dôb Iránskej islamskej revolúcie. No, to, čo sa v tej dobe dialo v Iráne reflektované očami malej Marjane je navlas rovnaké ako to, čo sa dialo už toľkokrát po celom svete, aj keď v iných kultúrnych kontextoch. Je to memento. Druhý diel nám dáva možnosť nahliadnuť do sveta, v ktorom sa už staršia Marjane vyrovnáva s emigráciou z krajiny, ktorú miluje, ale život v nej je nesmierne nebezpečný, no život v bezpečnej krajine je zasa neúplný, vytrhnutý z koreňov... Persepolis sa dnes dá zohnať v súbornom vydaní. Čiernobiely film, ktorý vám prebehne pred očami a vy ho nebudete chcieť vypnúť. Persepolis. Souborné vydání (Marjane Satrapiová , 2018)

Persepolis. Souborné vydání

Vtipnejšia slovenská kniha v tomto roku nevyšla. Čo v tomto roku, celé desaťročia. Podobné veci sa diali, keď Lasica so Satinským s plezírom sebe vlastným napodobňovali Iľfa a Petrova. Majling to zvláda aj úplne sám. Neuveriteľné pozorovacie schopnosti a fortieľ v zachytení nielen najväčších tém klasickej ruskej literatúry, ale aj života ako takého. A k tomu funkčné vulgarizmy a momenty, keď sa budete smiať naozaj nahlas. Veľa, veľmi veľa takýchto momentov. Až má v konečnom dôsledku našinec chuť uveriť tomu, že Daniel by podobným spôsobom s prehľadom zvládol aj napísanie ženského románu pod menom Zuzana Fialová. To by bolo! Ruzká klazika (Daniel Majling, 2017)

Ruzká klazika