Keith Lowe dokázal zmapovať vývoj povojnového sveta tak objektívne a tak zaujímavo, ako sa to podarí len málokomu. Nejde pritom len o historickú knihu, je v nej i kus novinárčiny. Na príbehoch 40 ľudí z rôznych kútov sveta autor ilustroval pocit strachu a slobody, charakteristický pre povojnový svet. Bez akýchkoľvek pochybností - jedna z najlepších historických kníh roka 2017. Strach a sloboda (Keith Lowe , 2017)

Choroba, staroba, smrť. Napriek týmto ústredným témam štyroch Sacksových esejí je Vďačnosť pôvabná a krásna. V jednej z nich vyjadruje radosť z toho, že nie je mŕtvy, že je jednoducho vo svojich osemdesiatich rokoch šťastný, že žije, a to aj napriek tomu, čo všetko ľutuje – premrhaný čas či svoju plachosť. Konštatuje, že netúži po nesmrteľnosti, chce len to, aby niektoré jeho knihy prehovárali k čitateľom aj po jeho smrti. Z jeho slov cítiť vyrovnanosť, jas a pokoj, a hoci vraví, že sa vzdialil svojmu životu, nie je to nič negatívne – intenzívne ho prežíva a uvedomuje si jeho prepojenosť. Cítiť aj smútok spôsobený stratou nenahraditeľných blízkych priateľov a vrstovníkov. Básnik medicíny Oliver Sacks píše nádherne o vďačnosti. Veď mal vzťah so svetom, ten špeciálny vzťah tých, čo píšu a čítajú. Vďačnosť (Sacks Oliver, 2016)

​Vrah z mesta marhúľ sa začína rozprávaním ženy, ktorej muž sa zúčastnil puču proti prezidentovi Erdoganovi. Rozprával sa s ňou poľský reportér Witold Szablowski a rozprával sa aj s Turkami protestujúcimi v parku Gezi za stromy, sex a slobodu. S majiteľom obchodu, ktorý tvrdí, že prezident krajinu ekonomicky potiahol či bohatou Istanbulčankou, ktorá nástojí na tom, že Erdogan nie je žiadny Mubarak. Kniha je zborníkom reportáží o toľko diskutovanej krajine. Bez zbytočného údivu, len prikladá hlasy jeden vedľa druhého. Toto spojenie so svetom cez reportáže sme načas stratili. A Absynt nám ukázal, že Boris Filan a blogy z letných dovoleniek to nenapravia. Že autor z regiónu sa spýta na to, na čo by sme sa aj my pýtali a ukáže nám svet zo správ a hoaxov ako obývaný ľuďmi, s ktorými sa dá rozprávať pri stánku s čajom a köfte.​ Vrah z mesta marhúľ (Witold Szablowski , 2017)

Vegetariánka od juhokórejskej autorky Han Kang je rozhodne najlepšou knihou, akú som za posledný polrok prečítal. A to netvrdím len preto, že za ňu získala v roku 2016 Medzinárodnú Man Bookerovu cenu. Pre mňa to bol mimoriadny čitateľský zážitok. Knihu som nedokázal odložiť, kým som ju nedočítal. Páčil sa mi najmä spôsob, akým je napísaná: úsporne, poeticky, bez zbytočných viet a opisov, s patričnou gradáciou. Navyše text je popretkávaný prekvapujúcicmi metaforami a surreálnymi snovými výjavmi. Taktiež ma zaujalo, že autorka sa rozhodla vyrozprávať príbeh ženy, ktorá sa vzoprela nielen celej svojej rodine, ale aj všetkým stereotypom a konfuciánskym zásadám, z pohľadu rôznych postáv, čo rozhodne umocnilo môj čitateľský zážitok. Vegetariánka (Han Kang , 2017)