Román o posledných rokoch pohnutého života Štefana Krčméryho, zasadený do prvej polovice 50-tych rokov minulého storočia, opierajúci sa o dobové reálie. Povedz slovo čisté (Anton Baláž, 2017)

Jeho slávny román Cit slečny Smilly pre sneh som nedokázala dočítať do konca, ale bolo na ňom niečo tajomné a príťažlivé. A tak som dala šancu aj najnovšej knihe a dobre som urobila. Príbeh ženy, ktorá má mimoriadnu schopnosť – všetci ľudia pri nej pociťujú neovládateľnú túžbu zverovať sa jej a hovoriť pravdu. Na to všetko je nabalený podobne tajomný príbeh ako v Smilly, trošku sci-fi, trošku politický triler, trošku lovestory, navyše je to vtipné a rýchlo to odsýpa. Málokedy, ak vôbec niekedy, som čítala knihu mužského autora, kde je rozprávačkou žena a ja mu to zožeriem. Hoegovi sa to podarilo a tak som mu odpustila aj tú za vlasy priatiahnutú zápletku s Komisiou budúcnosti. Efekt Susan (Peter Hoeg, 2017)

Momentálne som dočítala dve skvelé publicistické knihy z vydavateľstva Absynt. Tá prvá je Papuša Angeliky Kuźniak o cigánskej poetke z Poľska. Ako vysvetľuje autorka, samotná Papuša si želala, aby ju volali Cigánka, a nie Rómka. Papuša učarovala svojimi veršami aj slávnemu poľskému básnikovi Julianovi Tuwimovi. Len ako chuťovku pridávam jeden jej verš: „Och, aké krásne je čučoriedky zbierať ako cigánske slzy v lese." Jej životné osudy sú tiež fascinujúce a navyše sú Angelikou Kuźniak napísané strhujúco a zároveň citlivo a inteligentne. Papuša (Kuźniak Angelika, 2017)

Pravidelný čas na čítanie kníh mám v posledných rokoch len pri uspávaní detí. Ako človeku so zmyslom pre systém a štruktúru sa mi páči už formálne usporiadanie Osmijanka – 8 x 8 tematicky členených rozprávok, paráda. Jazyk je dostatočne hravý a náročný, aby sa päťročný syn niečo naučil, zároveň je zrozumiteľný a rozprávky sú zábavné, čiže väčšinu knihy máme prečítanú viacnásobne. Najpodstatnejšie však je, že z rozprávok ide dobrý pocit, sú napísané s pochopením pre deti. Osmijankove rozprávky (Bendová Krista, 2014)