Gréta Čandová

cestovateľka

Gréta Čandová

Po smutnokrásnom Raji a Pekle mi Artforum do cesty prinieslo aj Letné svetlo. Autor nás vnáša do príbehov obyvateľov malej islandskej dediny. Aj s humorom a bez priklášení, zároveň neuveriteľne krásne Stefánssonovsko poeticky. Osudy obyvateľov, ktoré autor rozpráva prostredníctvom kolektívneho vedomia v prvej osobe plurálu, sa prelínajú a organicky vplietajú do dúm o živote i smrti a čítajú sa ako mäkké maslo. V skvelom preklade Zuzany Stankovitsovej som ju čítala práve v čase, keď som žila na Islande. Vnútorné pousmievania sa, melancholické snenia a zamyslenia sa pri tejto knihe sú, myslím, pre nadchádzajúce večery jesenné, keď letného svetla ubúda, ozajstným pohladením duše. Letné svetlo a potom príde noc (Jón Kalman Stefánsson, 2014)

Letné svetlo a potom príde noc

Pred rokmi som ju v anglickom preklade (Shadow of the Sun) dostala do daru od poľských kamarátov a lepší darček si neviem predstaviť. Úžasný vhľad do rozmanitého afrického vesmíru, ktorý tvoria tisícky kmeňov, etník, kultúr, mnoho bolesti, mnoho radosti, kontrastov a krás. Výber najlepších reportáží, postrehov a príbehov, ktoré Kapuscinski odžil a neopakovateľným spôsobom zachytil počas vyše 40-tich rokov pôsobenia v Afrike ako zahraničný korešpondent. Akoby bol jedným z domácich, s pokorou a vnímavo nám približuje ich zmýšľanie, pocity, každodenné i politické reálie, zdôrazňujúc nemožnosť definovania tejto spletitej mozaiky akým Afrika je, často v západnom vnímaní veľmi zjednodušovanej a splošťovanej. Teším sa, že ju teraz vydavateľstvo Absynt prinieslo slovenským čitateľom. Jedna z najlepších kníh, aké o Afrike existujú. Eben (Ryszard Kapuściński , 2016)

Eben

Ďalšie odporúčania


Momentálne som dočítala dve skvelé publicistické knihy z vydavateľstva Absynt. Tá prvá je Papuša Angeliky Kuźniak o cigánskej poetke z Poľska. Ako vysvetľuje autorka, samotná Papuša si želala, aby ju volali Cigánka, a nie Rómka. Papuša učarovala svojimi veršami aj slávnemu poľskému básnikovi Julianovi Tuwimovi. Len ako chuťovku pridávam jeden jej verš: „Och, aké krásne je čučoriedky zbierať ako cigánske slzy v lese." Jej životné osudy sú tiež fascinujúce a navyše sú Angelikou Kuźniak napísané strhujúco a zároveň citlivo a inteligentne. Papuša (Kuźniak Angelika, 2017)

Papuša

Pred rokmi som ju v anglickom preklade (Shadow of the Sun) dostala do daru od poľských kamarátov a lepší darček si neviem predstaviť. Úžasný vhľad do rozmanitého afrického vesmíru, ktorý tvoria tisícky kmeňov, etník, kultúr, mnoho bolesti, mnoho radosti, kontrastov a krás. Výber najlepších reportáží, postrehov a príbehov, ktoré Kapuscinski odžil a neopakovateľným spôsobom zachytil počas vyše 40-tich rokov pôsobenia v Afrike ako zahraničný korešpondent. Akoby bol jedným z domácich, s pokorou a vnímavo nám približuje ich zmýšľanie, pocity, každodenné i politické reálie, zdôrazňujúc nemožnosť definovania tejto spletitej mozaiky akým Afrika je, často v západnom vnímaní veľmi zjednodušovanej a splošťovanej. Teším sa, že ju teraz vydavateľstvo Absynt prinieslo slovenským čitateľom. Jedna z najlepších kníh, aké o Afrike existujú. Eben (Ryszard Kapuściński , 2016)

Eben

S beletriou obvykle utekám od ťaživých tém, ktorým sa venujem vo svojej práci. Avšak v prípade románu Iana Mc Ewana Právo na život som urobila výnimku. Je jedným z autorov, na ktorého najnovší román vždy čakám. Je totiž výborný pozorovateľ sveta okolo seba, vzťahov a sociálnych súvislostí, ale aj najhlbšieho vnútra ľudí. Po ťažkých témach únosu vlastného dieťaťa (Dieťa v pravý čas) ma tentokrát svojou témou upútala kniha Právo na život. V súčasnosti, kedy sa stáva svet čoraz rozmanitejším, stojíme pred mnohými dilemami, ktoré vytvárajú strety rôznych kultúrnych svetov. Väčšinou sa dopĺňajú a vzájomne vrstvia, niekedy však do seba narazia v podobe kultúrnych konfliktov. Ak tieto kultúrne spory musí riešiť jediná žena, sudkyňa, ktorá sa navyše sama konfrontuje s ťažkou životnou situáciou, vzniká výborný námet na román. V tomto prípade ide o príbeh sedemnásťročného mladého muža, ktorý odmieta liečbu z náboženských dôvodov. Na pozadí ďalších príbehov rôznych kultúrnych stretov Mc Ewan vystaval príbeh, vďaka ktorému si môžeme uvedomiť rôzne výzvy, ktorým ako spoločnosť čelíme a zároveň pochopiť, že obracať sa im chrbtom v snahe ochrániť sa pred konfrontáciou s vlastným hodnotovým systémom v dnešnej dobe nemá zmysel. Skôr je potrebné uvažovať, ako sa v čoraz rýchlejšie meniacom sa svete nestratiť. Mc Ewan prostredníctvom sudkyňa Fiona Maye v tom dokáže trochu pomôcť. Právo na život (McEwan Ian, 2016)

Právo na život