Andrea Gállová

kníhkupkyňa, Artforum Bratislava

Andrea Gállová

Ajelet Gundar-Gošen Prebúdzanie levov. Nie preto, že je naša, ale skúsila som a je super. Zaujal ma príbeh zo súčasného Izraela, napísaný tak, že neviem prestať čítať a rozmýšľam, ako by som sa zachovala na mieste hlavnej postavy ja. Rozmýšľam o otázkach ktoré sa  vynárajú medzi riadkami, alebo ich autorka napíše na rovinu. A servítku na ústa si rozhodne nedáva. Neviem ešte, ako príbeh skončí, ale to nie je dôležité. Dôležité je to, čo vo mne zanechá. A to stojí za to. Prebúdzanie levov (Ajelet Gundar-Gošen , 2018)

Prebúdzanie levov

Ďalšie odporúčania


Pri príležitosti 400. výročia smrti Williama Shakespeara Hogarth Press oslovil viaceré súčasné spisovateľky a autorov s ponukou, aby „prerozprávali” niektorú z jeho hier pre 21. storočie. Román Jeanette Winterson je prvý zo série, v ktorej napríklad Margaret Atwood „aktualizuje” Búrku či Anne Tyler komédiu Skrotenie zlej ženy. Jeannette Winterson si nevybrala Zimnú rozprávku len kvôli ponuke vydavateľstva. Témy Shakespearovej predposlednej hry sa objavujú už v jej predchádzajúcich románoch, pretože sa jej osobne dotýkajú. Román Diera v čase sa odohráva v londýnskej metropole a na juhu Spojených štátov – v meste pripomínajúcom New Orleans. Zo Shakespearovho žiarlivého kráľa Leontesa sa stáva bankár Leo. Napriek tomu, že celá zápletka je taká istá ako v Zimnej rozprávke, je román strhujúci a prekvapujúci. „Minulosť nie je nikdy mŕtva,” hovorí William Faulkner a napriek tomu, že od prvého uvedenia Zimnej rozprávky uplynulo už viac ako 400 rokov, je stále s nami. Diera v čase (Wintersonová Jeanette, 2016)

Diera v čase

Posledné okamihy pred stratou nevinnosti, keď sa ešte zdá, že všetko je možné. Básnik, maliar, hudobný skladateľ a geniálny lekár sa hrajú s nadšením mladých levíčat. Už sa však rysujú ostré rezáky a na naťahujúcej sa, hladiacej ruke zostávajú krvácajúce ranky po pazúroch.Kniha Floriana Illiesa patrí medzi neskutočné knihy. Počas čítania knihy mladého nemeckého kunsthistorika som neustále chodil k počítaču a CD prehrávaču. Illies totiž so strhujúcou prostotou píše o kresbách a maľbách Maleviča, Oskara Kokoschku, Gustava Klimta či Egona Schiela a ja cítim nutkanie ihneď si to-ktoré dielo pozrieť. Utekám k počítaču, kliknem na daný obraz a skvelý zážitok z čítania sa snažím vystupňovať vizuálnym zážitkom. A keď píše o škandáloch Mahlera, Schönberga či Stravinského, zapínam CD prehrávač a počúvam hudbu, aby bol zážitok dokonalý. Florian Illies vovádza čitateľa do zázračného sveta, v ktorom sa ako nemí sprievodcovia Prousta, Kafku, Joycea, Georga Trakla, Thomasa Manna či Sigmunda Freuda potulujeme od Paríža cez Londýn a Prahu až po Benátky, spoločne hľadáme šťastie s poetkou zázrakov Elsou Lasker-Schülerovou a nazrieme aj do salónu Coco Chanel. Na okamih sa však v obraze zjaví Hitlerova tvár, Stalinove fúzy či odhodlaný pohľad pruských junkerov. V roku 1913 sa Hitler ešte trápi so svojimi obrazmi, Stalin ešte len plánuje budúcnosť, pruskí dôstojníci sa ešte nahí kúpu v horúcom lete a „nevinnými“ výstrelmi šampanského vítajú rok 1914. Rok, ktorým sa v podstate začalo skutočné 20. storočie. Kniha Floriana Illiesa predstavuje zázračný svet, no z diela okoreneného mnohými citátmi som si najviac zapamätal poznámku Maxa Beckmanna: Človek je prvotriedna sviňa a aj ňou zostane. 1913. Léto jednoho století (Illies Florian, 2013)

1913. Léto jednoho století

Niekoľko rokov za sebou si dávam predsavzatie, že prečítam všetky knihy z finále súťaže Anasoft Litera. Ešte nikdy sa mi to nepodarilo. Tento rok som zatiaľ stihol historický román Silvestra Lavríka Nedeľné šachy s Tisom a horor Trhlina od Jozefa Kariku. Zo žánrovej literatúry mám najradšej detektívky a je možné, že to, čo mi v Karikovej knihe pripadalo ako klišé, je v skutočnosti kánonom mysteriózne hororového žánru. Aj napriek tomu sa mi stránky knihy Trhlina otáčali ľahko a jej hrdinov som do Tríbečských húštin nasledoval s nedočkavosťou. Bál som sa o nich, bál som sa s nimi. A tak to má pri tomto type literatúry byť. Nedeľné šachy s Tisom vo mne vzbudzovali iný druh strachu. Úzko mi prišlo, keď  som si uvedomil, koľko  postojov a argumentov neľudských ľudákov je znova súčasťou našej každodennosti. Ten pocit umocňoval fakt, že sa príbeh odohráva na miestach, kde som strávil prvých osemnásť rokov svojho života a rozprávačka Anička Žitňanská  bola ako Anča Iciková súčasťou urbánnej mytológie môjho rodiska.   Lavríkovi sa podarilo z bubáka, ktorým mamičky v Bánovciach nad Bebravou strašili svoje neposlušné deti, urobiť živého človeka. Určite mu k tomu pomohla poctivá historická práca v archívoch a pri rozhovoroch s pamätníkmi. Ale kľúčovým je štýl. Lavrík pracuje s faktografiou tak, že premieňa suché historické údaje na živý obraz. Na ten obraz síce nie je pekný pohľad, ale je to pohľad potrebný, pretože je pravdivý. Nedeľné šachy s Tisom (Silvester Lavrík, 2017)

Nedeľné šachy s Tisom