Alžbeta Vrzgula

divadelníčka

Alžbeta Vrzgula

Skutočný príbeh z obdobia kalvínskej totality. Pripomína to stredoveké krimi či rozprávku s predstaviteľmi zla a jedným odvážnym hrdinom, ktorý stavia ľudské svedomie proti násiliu, jedinca proti mase, slobodu proti autoritárstvu. Stefan Zweig pripomínal príklad Castellia, ktorý sa postavil Kalvínovi, pár rokov pred tým, čo Hitler posunul hranice poznaného teroru. A my dnes čítame Zweiga, ktorý čítal Castellia a obzeráme sa, z ktorej strany vyskočí ďalšia výzva pre naše svedomie. Svědomí proti násilí (Stefan Zweig , 2018)

Svědomí proti násilí

Ďalšie odporúčania


Milujem cestovanie na málo známe miesta. Ešte radšej mám pocit autentického zážitku z krajiny, v ktorej som. Žiadne hotelové komplexy a rezorty. Radšej zabudnuté miesta s ozajstnými ľuďmi, ktorých ešte turizmus nepoznačil. Verím, že je nás takých veľa, ktorí toto naše vlastné objavovanie sveta majú radi. Neuvedomujeme si však, čo týmto objavovaním tajných miest sveta, ktoré navštevujeme, v konečnom dôsledku spôsobujeme. A to je veľmi dôležité posolstvo knihy Vitajte v raji. Odporúčam ju všetkým, ktorí túžia po cestovateľských zážitkoch, aby sme si boli vedomí toho, ako tento svet meníme. Vitajte v raji (Jennie Dielemans, 2016)

Vitajte v raji

„Milujem domy, všetko, čo mi môžu povedať, a preto mi neprekáža robiť upratovačku. Je to ako čítať knihu.“ To je Lucia Berlin. Zázrak. Kde celý čas bola? Čítam jej poviedky odznova, zbožne, pomaly. Je to ako objaviť niekoho, kým by ste chceli byť. Kde sa skrývala? Patrí do tej najvyššej kasty pravých, „čechovovských“ poviedkarov. Jej farby, vône, spôsoby, akými k vám rozpráva - niečo medzi Raymondom Carverom a Johnom Fantem. Surovo drsné a zároveň krikľavo radostné. Čím bol život ťažší, tým hlbšie zaťal a v podaní Lucie Berlin to znie ľahko, ako dobrá pesnička. Tak ako Charles Bukowski – kráčala proti valiacemu sa davu. Ale nie ako chlap - rebel. Skôr ako pobavená aristokratka. Sedí v čistiarni a pozoruje prísediaceho Indiána. V Angelovej práčovni leží pred vami celý svet. Na žiadnu z jej poviedok nezabudnete. Ešte pred desiatimi rokmi to bola neznáma autorka vydavateľstva Black Sparrow Press. Dnes, desať rokov po smrti, sú jej poviedky bestsellery. Ešteže tak! Pretože táto žena je ako diamant v piesku. To nie sú žiadne snaživé písačky. Lucia Berlin hľadá pravdu v každej miestnosti tak prirodzene ako mačka myš. Jej štýlom je autobiografická fikcia. Dievča z bohatej a poriadne uletenej rodiny, neskôr matkou vydedená, tri manželstvá, štyria synovia, po celý život boj s alkoholizmom, napokon vyhratý. Keď sa v jej poviedke trhajú zuby, tak všetky naraz. Nič však nie je viac zaujímavé, vtipné a zábavné, ako keď to popisuje ona. A tak ako Patti Smith na pódiu v jednom ohni strčí do malíčka bosej nohy všetkých chlapov tohto sveta, aj pri Lucii Berlin vám pojem „ženská literatúra“ znie ako spláchnutie. Je to božská literatúra. Tá mentálna vrúcnosť, to všeobjatie, ten moment precitnutia z detskej lásky s pichnutím staroby v chrbte, to upratovanie po mŕtvych a dvíhanie telefónov na nemocničných dispečingoch tohto sveta, je čisto ženská disciplína. V podaní tejto ženy však kráľovská. Lucia Berlin: Manuál pre upratovačky.
(Text bol pôvodne uverejnený v časopise .týždeň) Manuál pre upratovačky (Lucia Berlin, 2017)

Manuál pre upratovačky

V útlej knižke Timothy Snyder, autor obsiahlych historických štúdií Krvavé územia či Čierna zem, zhŕňa do krátkych a výstižných textov ponaučenia, ktoré by si ľudia (najmä Američania po posledných prezidentských voľbách) mali zobrať k srdcu. Prirodzene poukazuje na paralely s nedemokratickými režimami v Európe, ale nezostáva len pri tom. Píše, že apatiou, spoliehaním sa na inštitúcie sme vinní všetci. Tyrania nie je rozhodnutím jednotlivca, ale spoločnosti, ktorá zabúda na etiku, osobnú integritu a postupne prijíma neakceptovateľné. V čase „alternatívnych faktov“, rozširovania priepasti nerovnosti a démonizovania kohokoľvek s iným názorom ide v zásade o volanie po zdravom rozume a základnej ľudskosti. Začiatok dvadsiateho prvého storočia sa bude podobať na začiatok dvadsiateho, problémy s jedlom a vodou budú sprevádzať ideologické výzvy globálneho poriadku. Náš svet má toho viac spoločného s Hitlerovým, ako sme si ochotní priznať a ak ho chceme zachrániť, musíme sa naučiť vidieť holokaust v pravom svetle – a nás tiež. O tyranii (Timothy Snyder , 2017)

O tyranii