Desátého prosince

George Saunders

Súbor Desátého prosince prináša desiatku poviedok od jedného z najčítanejších amerických poviedkárov dneška, Georga Saundersa. Autor s prenikavými pozorovateľskými schopnosťami nahliada do životov pestrej zmesi hrdinov a antihrdinov

Protagonisti jednotlivých poviedok sa od seba odličujú rovnako ako rozprávačské štýly či čas a miesto deja. Avšak to, čo poviedky spája je najskôr motív ideálu. Ako vyzerá ideálny zamestnanec zistíme v poviedke Napomenutí, Al Roosten z rovnomennej poviedky a aj otec z Deníku Semplicových dívek vidí zdroj šťastia v bohatstve a peniazoch, pre Mariu zo Štěněte je zo všetkého najdôležitejšia rodina...

Ideály sú však v Sandersovom poňatí často pokrivené a vyhrotené až do tých najkrajnejších medzí. Saunders svoje postavy nešetrí, zároveň s nimi vo vyhrotených situáciách súcití. Hravosťou a originalitou, neuhýbavosťou či odvahou otvárať tabu odhaľuje autor tie najpálčivejšie otázky dneška. To zo Saundersa robí výnimočného komentátora našej prítomnosti, ale možno aj bezprostrednej budúcnosti. Táto zbierka mu v roku 2013 priniesla prestížnu cenu Folio. A okrem iného bola zaradená do desiatky najlepších kníh roka podľa časopisu The New York Times.


(Zatiaľ) jediná kniha čerstvého víťaza Man Bookerovej ceny v češtine či slovenčine. Parádne poviedky, plné originálnych nápadov a nevšedných postáv. Desátého prosince (George Saunders, 2015)

Ďalšie odporúčania


Čítal som už viacero detských detektívok, ale nepáčilo sa mi, že boli až veľmi detské a iba málo napínavé. Séria o Kallem Blomkvistovi je iná. Od začiatku je dostatočne záhadná a v niektorých častiach aj strašidelná. Pri knihe som sa takto ešte nebál. Bavilo ma, že hlavný hrdina je chalan v mojom veku a pritom je detektív. Detektív Blomkvist a Rasmus (Lindgrenová Astrid, 2015)


Dočítal som Manuál pre upratovačky. Na dovolenke. Dávkoval som si 3 ks poviedky denne. Knihu som požičal. Hovorím: „Závidím ti, že ju budeš čítať prvýkrát!" Manuál pre upratovačky (Lucia Berlin, 2017)

Manuál pre upratovačky

Prežívame zvláštne časy. Niekoľko stoviek kilometrov od našej krajiny sa bojuje a my naďalej žijeme svoje životy – oslavujeme narodeniny našich blízkych, strachujeme sa o nich, keď ochorejú, chodíme na prechádzky, k jazeru, na chaty či do letných domčekov, nakupujeme, čítame romány... No čítame aj noviny a správy o vojne v Sýrii, ktorá trvá už niekoľko rokov, o konflikte na Ukrajine, o nových lídroch Európy a sveta. Cítime niekedy pocit viny za to, aké privilegované je naše bytie? Ľutujeme iných, tých menej šťastných, dostatočne? A čo vlastne máme robiť, keď ľudia okolo nás trpia? Tieto otázky mi napadli, keď som čítala vojnové denníky, ktoré si písala moja obľúbená autorka z detstva, Astrid Lindgrenová. V čase, keď sa celý svet zmietal v konflikte, žila v neutrálnom Švédsku a o zverstvách páchaných v okolitých krajinách sa dozvedala z novín a z korešpondencie tých, ktorí prežili. Čo robiť, keď vami lomcuje ľútosť a hrôza, pretože mierumilovné Fínsko práve bombardujú, zomierajú tam nevinní ľudia, no vy a vaša rodina máte šťastie a strasti vojny nezažívate? Úžasné svedectvo z otrasnej doby, ktoré si treba prečítať. Astrid Lindgrenová: Válečné deníky 1939 - 1945 (Lindgrenová Astrid, Ekman Kerstin, Nyman Karin, 2017)

Astrid Lindgrenová: Válečné deníky 1939 - 1945